Bratovi

...

Bratovi

 

z diaľok počuť zurčanie vôd

rytmicky prerývané plačom.

To matka v bolesti

otvára svetu krehké bytie,

jeho neisté kroky už vidieť

naprieč planétou.

oceľové ruky otca, zatiaľ

iba z diaľky korigujú

trajektóriu hmotného bodu.

 

cesty sa krútia ako šialené,

divoko zasahujúc

do jemných membrán

nového ducha.

 

prechádzaš kafilériou neuskutočneného,

z ktorej miestami trčia vrcholy

drahokamov.

ale čas ten „ nános vekov“

niektoré umlčí a iné obrúsi.

 

bojuješ s duchmi dôb a

plytkou racionalitou hmoty,

od počiatku už na veky

odsúdený ,

sťa Sizyfos niesť samého seba.

Veriac!!!

že nie si sám.

 

súputníci sa menia ako

„pristupovalí“ z úst sprievodcu.

no zopár obežníc,

nezvratne pribudlo.

ako aj hviezda čo to všetko drží.

 

v objatí nenapísaného osudu

sa javia črty vráskavej tváre.

 mačka jemne pradie,

v neutíchajúcom úsvite

a láska sedí na konári

so spustenými vlasmi listov

tlačiac sa nám do tvárí.

aby sme nezabudli

 

čo znamená byť človekom

 

nie si prvý hýbateľ !!!

no niečo si rozhýbal,

ako vietor rozniesol semä,

aby ďalej mohlo rásť,

v jednote s darovanou láskou.

---