Dievčatko premenené na mušku

 

Sadla mi na necht malá muška. Hm, zasmiala som sa. Zrovna na necht. Ako na pristávaciu dráhu. Vonku pršalo. Stála 

som na balkóne s vystrčenou rukou. Vonku pršalo. Nudila som sa. Muška pristala na prste ľavej ruky. Presnejšie na 

palci. Približovala som sa k nej druhou rukou. Nechcela som ju rozpučiť. Asi sa preľakla, lebo odletela. Bola to malá

vínna muška. Asi v kuchyni niečo kvasí. Buď banán, hrozno, alebo jablko. Možno hruška. Vtedy sa ich zjaví desiatky,

keď niečo kvasí. Asi z toho kvasenia, rozkladania sa rodia. Vošla som dnu. Táto izba s balkónom bola mojich rodičov.

Sadla som si na maminu postel a pozerala do obrazovky nezapnutého televízora. Chvíľu som len tak čumela a pre

mýšľala čo budem robiť. Čím zaženiem nudu. Postavila som sa a znovu som vyšla na balkón. Znovu som vystrčila

ruku a zisťovala som či ešte prší. Ani kvapka. Prestalo. Tu som v diaľke zbadala chumáč a blížil sa ku mne. Ruku som

mala stále vystrčenú. Tu sa chumáč začal rozdeľovať na viac chumáčov a ja som zbadala, že v tom chumáči sú vinne

mušky. Možno po desiatich pristávali na každom nechte. Ako na lietadlovej lodi stíhačky zasmiala som sa. To mi ocko

ukazoval takú loď v televízore. Tu ma čosi pošteklilo v uchu a ja som začula:"Ak chceš, možeš s nami odletieť." Hneď

som sa prestala nudiť. Dovtípila som sa, že to asi bude jedna z mušiek. Muška pokračovala. "Tak ako sme my pristali

na tvojich nechtoch aj ty budeš s nami pristávať na nechtoch iných dievčatiek. Niekedy je na nechtoch klzko, musíš 

dať vtedy pozor. Stačí ak povieš toto zaklínadlo a vzlietneš:"Bla-ba-ta-tab-la  blabababa." Zaraz som to zopakovala

po muške. V tej chvíli ako som zaklínadlo dokončievala som bola zrazu úplne malinká. 

    "Si muška,"ozvalo sa vedľa mňa. Bol to ten istý hlások aký som počula v mojom uchu. Doteraz všetky mušky boli

na mojich nechtoch. A keď som sa teraz premenila popadali na vlhké madlo. Boli sme všetky mušky po kotníky vo vo

de. Zbadala som svoj obraz, keď som pozrela do vody. Pre dievčatko by to bolo iba vlhké zábradlie, ale pre mušky to

bola riadna kaluža. Zbadala som svoje mušacie očká. "Letíme,"začula som vedľa seba moju kamarátku mušku. Zamá

vala som krídelkami a odlepila som sa od vody. "Letíme za jedným dievčatkom,"vravela mi muška ako letela vedľa

mňa. O chvíľu možno začne popŕchať a ona ako ty vystrčí tiež ruku von a bude skúšať či prší."

    "Ja letím," vravela som naradostnene muške.

    "Len daj v tom byte pozor na chlapca. Ten sa iba tak nepriblíži svojou rukou k tebe. Ten ťa zrovna hneť rozmliaždi

prstom, že z teba nezostane ani čierna bodka. Rozotrie ťa po stole to obrisko.."  Letela som v húfe vínnych mušiek a

nevýslovne sa mi to páčilo. Tak veľmi, že by som hádam obätovala za tento jeden let celý dievčatkovský život. Vobec

som sa nebála, že ma zachloští nejaký chlapec. Poviem vám pravdu. Tešila som sa z lietania, ale chvíľami som sa

predsa len trochu obávala o ten moj dievčatkovský život, že už sa naspäť nebudem mocť premeniť sa na dievčatko.

    "Pozri!" Zvolala muška. "Dievčatko je na balkóne a vystŕča ruku. O chvíľu pristávame. Ale pozor. Letisko je klzké.

A my možeme pristávať iba na nechtoch. Aby si si nožky nedolámala,"strachovala sa muška o mňa. Zbadala som už

z diaľky lesklé nechty dievčatka. Asi už o nás vedela, lebo malo ruku predpaženú v rovine aby sa nám dobre pristá

valo. Len aby na pristávaciu dráhu nakvaplo zrovna vtedy, keď budem pristávať. Obávala som sa toho, veď pristávam

prvý raz. Nie len mne, ale nikomu sa nám nič nestalo. Pristátie prebehlo bez komplikácijí.

    "Ak chceš po jednej vletíme dnu,"povedala mi muška, ktorá ma stále sprevádzala. Asi preto, že som bola nová.

    "Vletíme dnu a popasieme sa na rozkladajúcich banánoch. Ideme! Otec sa práve čertí v tejto rodine na dievčatá:"Na

čo kupuješ toľko banánov? Veď, keby som ich ja nejedol, tak ich vyhadzujeme všetky ako ich kúpiš."

    "Tvoj banánový problém. Boli v akcii. Veď si niekto dá," reptala jeho žena. Muž sa bránil:

    "Ale veď ich už mesiace jem iba ja. A to polovičku z nich nechávam aby ste mi nevynadali, že som pažravý, keby

ste náhodou sa v jeden deň rozhodli ich jesť. Schválne ich niekedy nezjem ani jeden. Ja by som ich zjedol aj všetky,

ale vždy si poviem, že sa budeš hnevať, že som to zjedol deťom."  Počúvala som toho muža ja teraz muška. Sedela

som na rozkladajúcom sa banáne a zdalo sa mi, že má pravdu. Prišlo mi ho ľúto. Ak teda viem posúdiť kto má pravdu.

Veď, keď neustále je iba on neobstojí, že možno niekedy v niektorý deň zjedia deti nejaký jeden banán. Tak rada by

som tomu mužovi povedala, že som na jeho strane. Ale moj hlások bol taký tenký, že ma nezačul. Zletela som na stol,

no v tom sa to stalo:"Bum! Bác! Bum! Dup! Chlapec ma naháňal palcom po stole a mne sa nedalo ako naschvál vzliet

nuť. Udieral palcom o stol a vykrikoval:"Ja ťa dostanem ty mrcha!" Možno zo strachu mi nefungovali krídla. Nadletela

som kúsok a zase pristala a stále tak dokola. No v tom sa mi podarilo vzlietnuť. A videla som, že aj ďaľšie mušky vzliet

li a mieria k otvorenému oknu. Zaraz bola pri mne moja muška kamarátka. Vravela som si: tá sa o mňa ale pekne sta

rá. "Teraz letíme do vinohradov. V jednom sklepe kvasí hrozno. Tam je náš domov. Keď chceš možeš ísť s nami. Ale

možeš ísť aj domov. Keby si chcela ostať muškou my nemáme dlhý život. Ale i keď krátky, za to veľmi krásny. Ak by si

ale chcela zajtra po teba prídeme a zase niekde pojdeme."

    "Dobre! Dobre! Zvískla som. Veď vyzerá, že sa budem mocť naspäť premeniť a bude ďaľšie dobrodružstvo.

    "A teraz už leť. Nemožeme ťa vyprevadiť. Tvoje krídla ťa zavedú domov samé." Muška sa pridala k húfu a leteli k

vinohradom. Krídla ma naozaj dopravili až domov. Zosadla som na suché madlo a v tej chvíli som bola zase dievčat

kom. Vošla som do kuchyne. Dúfam, že ma nikto nevidel ako stojím na madle a prechádzam sa po ňom. Kto vie čo

by si susedia alebo neznámi ľudia pomysleli o mne. Ocko s mamičkou sa na mňa usmievali. To znamená, že ma ne

hľadali. Navečerala som sa s rodičmi a rozprávali sme sa dlho. Ale nie o mojom výlete. To by mi isto neuverili. Deťom

sa neveria takéto čarodejné veci. Bola už tma, keď som vyšla opäť na balkón. Chvíĺu som sa kochala krásnymi šedý

mi mrakmi, ktoré osvietil mesiac Už som sa nenudila. ľahla som si do podtele a premýšľala či aj zajtra prídu po mňa

a ja zase budem lietať. Keby aj neprišli. Mám s nimi krásny zážitok a budem vždy na ne spomínať. Zážitok na celý

život. Už sa nebudem nikdy nudiť

 

 

 

 

---