Škriatok-pletená rukavica

 

Boli raz dvaja bratia. Jeden druhého mal veľmi rád. Vychovávali ich rovnako, ale ako to už býva, jednako boli odlišní.

Mladší brat bol oveľa odvážnejší od staršieho brata. Možno aj preto, lebo starší mal neustále na starosti mladšieho a

keď ten niečo vyparatil zlíznul si to zaňho starší brat. Aj keď si ublížil mladší, keď bol nešikovný, dostal zaňho starší.

Mladší nemusel nič robiť, lebo bol malý. Vždy, keď boli rodičia nahnevaní, vybúrili sa na staršom. Mladší bol len taký

pozorovateľ zla. Starší hrozne nenávidel obliekať sa do tesilových nohavíc. Každá umelá látka mu totiž dráždila po

kožku. V každej umeline sa cítil akoby bol oblečený v pichľavom plechu. Starší zaraz poznal čo je umelina. Stačilo

mu dotknúť sa takej látky iba prstom. Jedine v bavlnenom oblečení sa cítil dobre. Ale rodičia nedbali na prosby, keď

starší oblečený do umeliny prežíval utrpenie. "Dáš si to a hotovo!" Zneli slová rodičov. "Je sviatok! Nebudeš chodiť

oblečený ako...." Ale ešte niečo starší veľmi neznášal. A to bolo dotýkať sa pletených rukavíc. A keď si ich musel pred

sa len navliecť, ani prstami nehýbal. To aby nezavržďala odporne pletená rukavica. Vtedy mu ešte naviac prichádza

li na um hrozné myšlienky. Predstavoval si, že mu chlpatá, pletená rukavica lezie dolu krkom a takto mu sposobuje 

hrozné utrpenie. Nie preto, že by ho hádam mohla rukavica zadusiť, ale preto, lebo neznášal ani perami sa dotknúť

chlpatej rukavice. Zdoveril sa s tým bratovi a ten sa mu od toho dňa kamarátsky posmieval:"Chlpatá rukavica ide do

lu krkom!" Zabávali sa na tom obaja i keď to starší niesol ťažko. Cez to všetko bol rád, že takýmto sposobom zabáva

mladšieho brata. Raz otvoril starší skriňu rodičov, lebo aj on tu mal veci. Už dlhší čas mu rodičia sľubovali skriňu. Aj

mladšiemu bratovi. Potiahol k sebe šuplík a čo tam na ňom nevidí. Na rohu šuplíka sedel škriatok a ten takto k nemu

hneď prehovoril:"Ja som škriatok čo vládne umelým vláknam." A začal spievať:"Polyamid, nylon, silon, dederon, gri

lon, keviar, polyester, viskóza,akryl. Neprederie sa a nemačká sa. No na človeku trochu smrdia ľudia v umelinách. Ne

viem čo máš proti umelinám,"povedal škriatok. "Neprepúšťa vodu nylon. A aj chladí. Som na strane tvojich rodičov."

Tu otvoril starší brat druhý šuplík a aké bolo jeho veľké prekvapenie i tam sedel škriatok. Neponášali sa vobec na se

ba títo škriatkovia. Každý vyzeral ináč. Aj tento hneď začal:"Ja som škriatok stvorený z tvojej nenávisti k umelým vlák

nam a pleteným rukaviciam."

    "A ja zase,"povedal škriatok, ktorý zastával umelé vlákna."Ja zase, že rodičia milujú umelé vlákna. Z nenávisti k ne

návisti tvojej k umelým vláknam."

    "Nech si tú umelinu milujú,"povedal škriatok čo bol proti umelým vláknam. Ale, nech ju neprikazujú, keď sa v nej niek

to necíti dobre a pohodlne." A v tej chvíli ako to dopovedal, pustil sa do otcových oblekov čo viseli nad šuplíkmi. Dal sa

ich jesť. Doslova sa do nich zahryzol, lebo obleky začali miznúť jeden za druhým. Starší brat pozoroval dobrého škriat

ka z tým zlým čo bránil jeho rodičov. Toho čo bol za umelinu. Keď sa chcel škriatok pustiť do šiat mami chlapcov, lebo 

obleky už pojedol škriatok, ktorý obľuboval umelinu a bol na strane rodičov chlapcov, chcel dobrému škriatkovi v tom za

brániť. Ale podľa bezmocného pohľadu bolo vidno, že je v koncoch. Rozhliadal sa po izbe, hľadel pohľadom martýra, 

keď tu sa zrazu usmial, zarehotal sa a vypálil do rohu izby. Mladší zbadal už ako sedel škriatok na šuplíku, že sa zas

mial vtedy, keď zbadal v rohu ich tatrovku z umelej hmoty na ktorej sa s bratom ešte i dnes niekedy vozili po izbe spolu.

Škriatok vzal tatrovku do rúk a začal ju chrúpať jedna radosť. Nedalo sa mu v tom zabrániť. Ako ju dochrúpal zaškeril

sa, položil končeky prstov na skriňu, kde mala mama chlapcov šaty a pomaly prsty od skrine odťahoval. Ako sa vzďaľo

val od nábytku bolo vidno, že z každého prsta sa tiahne vlákno. Chlapci sa na seba pozreli a obaja kývli bradami a to

znamenalo, že obaja vedia, že vlákno je z umelej hmoty. Škriatok sa stále dotýkal a stále sa vzďaľoval a robil to tak aby

ponaťahoval vlákna tak aby sa dobrý škriatok nemohol dostať do skrine so šatami. Našťastie boli rodičia na oslave. Kto

vie čo by na toto povedali. Ale najskor by sa to nestalo, keby boli doma. Zlý škriatok, keď svoje dielo dokonal zrazu ho

nebolo. Dobrý tu zostal a tak sa chlapci s ním zabávali. Tu zbadali chlapci, že škriatok poskakuje na niečom uprostred

izby a bol vo vzduchu. Lenže on vobec nebol vo vzduchu. Oni si totiž nevšimli, že zlý škriatok ponaťahoval silónové

vlákna naprieč izbou. Možno preto, keby sa rozhodli mu zabrániť v odchode. Chlapci vyliezli na silónové vlákna, hojda

li sa na nich a odrážali sa od vlákien ako keby boli na trampolíne. Potom unavení zliezli a mladší z bratov od únavi zas

pal na koberci. Starší sa obzeral a tu vidí, že aj dobrý škriatok sa stratil.  No v tom sa tam objavil ten zlý a vraví staršie

mu:"To ty nevieš, že ja sa dokážem premeniť na chlpatú pletenú rukavicu čo? Na rukavicu, ktorú ty tak neznášaš." A v

tej chvíli bola zo škriatka chlpatá, pletená rukavica a už liezla po chlapcovi. Staršiemu z bratov sa darilo nejaký čas zo

seba zhadzovať rukavicu, ale napokon bol z toho taký ustatý, že už nevládal bojovať ďalej. Rukavica bola už na chlap

cových perách a dva prsty z nej mu otvárali ústa. A vtedy rukavica z očami a z ústami povedala:"Dovtedy, pokým bude

v tejto rodine vládnuť nespravodlivosť, dovtedy ti budem liezť do krku. Dovtedy než ťa nebudú prosiť o odpustenie a 

nezaplačú nad sebou." No v tom sa tam zjavil ten dobrý škriatok a pustil sa do boja s tým zlým. Pustil sa do rukavice

a začal ju jesť. Starší brat nerád sa pozeral ako niekto je rukavicu, ale v tomto prípade mu to zrazu nevadilo. Keď bolo

po škriatkovi strší brat dobrému škriatkovi povedal:"Ešte musím odstrániť tie vlákna zo skrine a z izby."

    "To nechaj tak," povedal mu škriatok. Možno uveria a možno nie. Ak nie zavolaj ma a ja im dohovorím. V tom sa otvo

rili dvere na byte. Boli to rodičia. No v tom začuli neznámi hlas:"To je vaša vina, že tu bol zlý škriatok. Ak budete nespra

vodlivý može vzniknúť ďaľší. Keď si mladší ublížil na bicykli zbili ste staršieho, lebo ste mladšieho mu dali na starosť. A

kde ste boli vtedy vy? Bolo to nutnejšie ako sa starať o svoje deti? Ak budete staršieho nútiť obliekať si polyesterové

nohavice naozaj vznikne ďaľší škriatok a toho sa mi možno už nepodarí zjesť a bude trápiť vášho syna. Ani ste nevede

li čo ho trápi. Opýtali ste sa ho niekedy čo ho trápi? Keby ste boli naňho dobrí tak sa vám zdoverí. Polyester a všetka

umelina mu dráždi pokožku akoby bol oblečený v šmirgľovom papieri. Ak sa nepolepšíte znovu vám zožeriem všetky

obleky. A teraz zaplačte nad trestami, ktoré ste mu dávali." Rodičia sa nezmohli na slovo. Verili, že sa tu niečo divné

stalo. Neverili by, keby nepočuli ten hlas. To by si myseli, že to chlapci ponaťahovali a polepili silón po celom byte.

Vošli do izby obzerali a povedali staršiemu aby to počul aj škriatok:"Už si nemusíš vo sviatok obliekať tesilky. A už nik

dy ťa nepotrestáme za to, keď ti dáme na starosť brata a on si nechtiac nejako ublíži."

 

 

 

---