her

z cyklu Apocalypse the next

III 

 

zvráť hlavu dozadu

oblaky letia prirýchlo,

keď bolo také nebo

utierala si mi pery

iná

ako všetky, čo v tom meste stáli

či viseli

v polospánku

v turbínach,

400 žien, hory mŕtvol

napojených na hologram

v  tichu dní a každých nocí

kolektívne podvedomie

ako prvok innerterénneho staviteľstva

projekcia nekonečna

na vrchole skladačky

to nebolo o realitách

a nadvláde

realitách v realitách

tvorila som prechody a medzivrstvy vášho snenia

z toho mojho

bolo to o súznení 

to ja

som bola bohom

v hlavách krotkých

mrmlajúcich vodou, wolfrámom a RNA

nikto len ja, vás počúva

nesúvislých

nikto len ja

v poli bábik

a to ona

 „viem, že tam si“

povedala

„pozri dole – moje nohy

nemôžu tak kolidovať

mám pocit že,

 už sme boli

cez všetky tie fantázie 

nekonečná slepota stien

chcela by som

pozrieť hore

chcela by som

modrý strop a na ňom tvary

pokojné a biele ako veľké zvieratá

chcela by som príbeh

ktorý bolí,

ale inak ako toto

viem, že tam si,

toto všetko

si nemôžem ja pamätať

je to tebou?

tá spomienka

to je dobre

bála som sa,

že neexistuje nádej,

teraz to viem,

to je dobré

to najlepšie čo sa mohlo stať

ak neexistuje nádej

nemáme čo stratiť „

 

zostával tak mesiac do resetu

vyšla som von

pozorovať dážď 

---