všedné dni alkorexie

obklopená drevom
oblieham tento zafajčený podnik
plný alkorektičiek čo pijú vodku s vodou
držiac si štíhlu líniu
a čím viac ľudí ma obostrie
tým osamelejšie sa cítim
obkolesená a zovretá
v tejto skľúčujúcej ťarche opustenosti

je koniec mája 
a pod kožou nosím chlad
som tak malá že zapadám do škár
do útrob mačacích hláv
čo pevne držia toto mesto
v neviditeľných pazúroch
tu kde skrývam sa pred stvorami 
drtia mi útroby 12-centimetrovými opätkami

viacmenej odnepamäti vídam len čierno-bielo
z veže hľadím do diaľky
ako mi strielaš po pešiakoch
ktorých pohyby sú tak príšerne nekoordinované
až strácajú sa v nepremyslených ťahoch
kráčajú pomaly a hekticky 
postrádajú taktiku
keď tendujú k zániku

bola som dáma
a bola som i na koni 
zrazu z ničoho nič utrúsil
"a teraz ti ukážem, čo je to ten šach mat "
vieš, si král 
a vždy si bol
už len preto že si dokázal 
uchrániť sa (sám) predo mnou