Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Samé ALE

01. 12. 2017
8
11
1106

január 2017

Petra ma volá zo svojej izby: „Nejdeš sa pozrieť?“

Myslela som, že mi chce ukázať niečo v počítači, ani sa mi veľmi nechcelo zodvihnúť, čo už tam môže mať také zaujímavé. O to väčšie bolo prekvapenie, keď som ju našla sedieť na pätách na karimatke. Zaprela sa rukami, zodvihla sa do polohy „hora“. Samozrejme s pokrčenými kolenami a na špičkách, ale pokus to bol dobrý, ocenila som.

„Ukáž mi nejaké cviky!“ má záujem.

„Daj si spinálky. Ľahni si na chrbát, upaž ruky, pokrč kolená, päty spolu, zomknuté kolená, nohy vpravo, hlavu otáčaj vľavo a naopak. Toto poznáš. Cvičili sme to spolu.“

„Nie. Spinálky nie. Pritom sa neuvoľním.“

„Ak sa chceš uvoľniť, poďme dýchať. Pranajámu si skús.“

„Nie, preboha, toto nie, to ma desí!“

„Tak si ľažkaj na bruško a plávaj.“

„Ale to nie je joga! Ja som chcela niečo, čo vy cvičíte! Veď za celú hodinu nemôžete robiť iba spinálky!“

„Okrem nich máme cviky v stoji.“

Docvičené.

 

Popoludní si čítam, počujem, že fňuká, nejdem za ňou, má nejakú clivú chvíľku, nech si poplače. Dobre jej padne. Možno jej je smutno za Petrom Aristonom.

 

Večer si sadne k telke, je smutná.

„Čo sa deje, Peti? Niekto ti niečo zlé napísal?“

„Nič.“

„Čo ťa trápi, veď povedz!“

„Zase som mala záchvat.“

„Aký záchvat? Ako sa to prejavilo?“

Ukáže mi červený fľak na ruke od uhryznutia.

„Čo to spôsobilo?“

„Chcela som si preladiť rádio. Šušťalo to. Dala som to späť, ale neprestalo. Ten odporný zvuk, to chrčanie...“

„Petra, prečo tomu hovoríš záchvat? Ľudia takto reagujú. Poznám takých, čo ich vedia aj maličkosti vytočiť a šlahnú niečo o zem, zanadávajú, zajačia. Ty sa vtedy uhryzneš. Ja to nepovažujem za záchvat.“

„Už som mesiac nebola u Mirka.“

„Veď som ti hovorila, že si máš dojednať termín.“

„Áno?! Ale ako! Ja ťa tam dotrepem, si povedala. Dotrepem! Ako by si sa ty cítila na mojom mieste, keby ti matka povedala, ja ťa tam dotrepem!“

„Ale, Peti, veď nebuď na seba taká citlivá. Teraz ti hovorím seriózne, dohodni si termín, nejako sa tam dostaneme.“

„Ty, keď už som z najhoršieho vonku, vieš zatĺcť posledný klinček do rakvy, svojou nevhodnou reakciou.“

„Neber ten život tak vážne. Ty mi tiež všeličo povieš. Niekedy sa to dotkne, niekedy sa zasmejem. Skús to aj ty. Človek si často ani neuvedomí, akým slovom môže druhému ublížiť.“

„Ale ja som na to citlivá!“

 

„Vždy sa mi to stane v mojej izbe. Mám v nej zlé spomienky. Potrebujem ju zmeniť. Vymaľovať. Ale František sa ozve! Prd sa ozval.“

„Ak aj je po operácii, potrebuje nejaký čas na zotavenie. Nemôže hneď vyliezť na rebrík. Ak potrebuješ zmenu, prečo nejdeš do kuchyne, do obývačky za veľký stôl. Môžeš tam robiť všetko, čo vo svojej izbe.“

 

Večer ju uspávam: „Nechceš sa vymeniť? Choď si ľahnúť do mojej postele, ja budem spať v tvojej. Mohla by si sa aj presťahovať do podkrovia, do voľnej izbičky.“

Zaváha. „Ale na tú mám zlé spomienky z maturity! A už mám dlhé nohy, bojím sa po kolenách chodiť po schodoch.“

„Tak už spinkaj, dobrú noc!“ pohladím ju po líci a odchádzam.

 

 


11 názorů

8hanka
02. 12. 2017
Dát tip

ono sa ani velmi  nechce, ale ked uz bude ten advent, ludia by si mali pomahat:))))

*


no vidíš, že to ide, keď sa chce :))))))


8hanka
02. 12. 2017
Dát tip

tak dobreeee, pridám ešte

************************************************************************


hanka, dík aj za 5 :)


8hanka
02. 12. 2017
Dát tip

*****


Ľuboško, stačí povedať Jane agátke, ona z teba upláca sluníčko :)


Kočkodan
01. 12. 2017
Dát tip
Ale ale, to je hezký trojlístek - tvoje dílko a Janin a Jarduv (Jarkov) komentár. (Skoda ze nemám tvou povahu..)

pekne si to, agátka, kdyby to šlo

áno, Jarko, tiež na neho myslím, útechou mi je, že som mu stihla poslať aj dobré správy o nej, aj čerstvú fotku nás troch - Petry, mamy a mňa, fandil nám všetkým, v tomto poradí, ale mne to bolo sympatické, fandil slabším a mňa považoval za najsilnejší článok

aleši, dík za 6 :)


******


revírník
01. 12. 2017
Dát tip

Znova tvou Nedonošenou čtu a čtu, většinou nic k tomu nepíšu, jen si tak vzpomínám, jaký byl pozorný čtenář Vlaďko na PP, jak se uměl vcítit, a to většinou do Petry, jak ji před tebou hájil. Já jsem to měl a mám spíš napůl. Často musím obdivovat tvou trpělivost. Ale vím, ona to bude spíš než obyčejná trpělivost ta láska, jak ji tu odhalila Agáta.


agáta5
01. 12. 2017
Dát tip

ještě, že je ta mateřská láska ..

když si uvědomím, jak jste odlišné povahově... ty plná optimismu a ona negace... kdyby to šlo dát na vál a rozmíchat, oplácat a rozválet krásnou placku a z ní udělat sluníčko...


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru