Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Kontrola

19. 12. 2017
5
9
835

apríl/duben 2017

dovetok

lekárka nestratila moju dôveru
celý rok od nás nezobrala ani korunu,keď bol stav akútny, venovala sa nám aj hodinu, brala nás prednostne... iba lieky sme si platili v lekárni, nemala zmluvu s poisťovňou, pretože podľa "odborníkov" je v našom meste viac psychiatrov, ako je predpísaný počet
že má už zmluvu, ale dva obvody, čo je nad ľudské sily, nie je jej vina

 

 

„Vitajte, Petra, dávno sme sa nevideli. Rozprávajte. Ako v stacionári?“ privíta ju psychiatrička.

Petra sa otočí na mňa. Ja by som spustila, nemám problém, skôr naopak, žiada sa mi, ale hlavnou postavou je Petra, dávam priestor jej.

„Vy mi porozprávajte!“ nabáda ju doktorka. „Mamina môže neskôr.“

„No...už to tam nie je ako na začiatku,“ začína pomaly súkať zo seba slová. „Marika odišla na materskú, s ňou aj divadlo. Stratilo to pre mňa to, prečo som tam prišla.“

„Vadí vám, že nemáte toľko pozornosti ako prvé týždne? To je prirodzené. To sa dalo očakávať. Vám tam všetko zovšednelo, aj vy ste sa už okukali, nie ste taká vzácna. Toto vám vadí?“

Petra sa zamyslí, otáľa s odpoveďou, nakoniec kývne: „Aj takto sa to dá povedať.“

Doktorka klepká nohou, netrpezlivosť z nej priam srší, kde sú tie časy, keď nechala Petru hodinu rozprávať. Dostala licenciu po doktorke, ktorá odišla do dôchodku, prevzala jej obvod a keďže lieky znova prepláca zdravotná poisťovňa, iste sa vrátili aj jej pôvodní pacienti. My sme boli jedny z mála, ktoré boli ochotné platiť si rok lieky, a tak mala na nás času dosť.

Petra začne niečo splietať o práci: „Čoraz viac si uvedomujem, že do centra nepatrím. Viem, že robota mi nespadne z neba, ale uvažujem o tom.“

„Ale lepšie je centrum, ako zostať zatvorená zasa sama v izbe, nie?“

„To áno.“

„Máte niečo konkrétne? Hľadáte cez internet? Alebo je to zasa u vás len na úrovni špekulovania – čo by som, keby som?“

Petra je zaskočená, neodpovedá.

„A čo Mirko?“ pýta sa na psychológa.

Petra skloní hlavu. Nič, ticho.

Preruším mlčanie: „S Mirkom sa pohnevali, nechodí k nemu.“

„A čože?! So svätým Mirkom?! Čo vám povedal? Niečo z reality, čo sa vám nepáčilo?“

Jej tón je z môjho pohľadu ironický, provokačný. Nečudujem sa, že Petra nereaguje.

„Zmeškala dva januárové termíny. Nevedela som o nich a ona zabudla. Keď sa vo februári pripomenula a žiadala termín, Mirko bol chorý. Napísal jej, že sa mu nepáči, že bez vysvetlenia neprišla v januári, ale keď sa vráti do práce, pozrie sa po voľných termínoch. Petra miesto toho, aby sa ospravedlnila, čakala, že jej napíše on, kedy má prísť.“

„No takto teda nie, Petra. Takto to vo vzťahoch nefunguje. Ale ono sa to časom utrasie, verím, že si k sebe znova nájdete cestu.“

„Ja som bola v decembri taká šokovaná zo správy, že Petra potrebuje hospitalizáciu, ani mi nenapadlo pýtať sa na termíny, poveril ma úlohou, že mám čo najskôr navštíviť vás a vybaviť liečebňu v Hronovciach. To som urobila,“ vysvetľujem.

„No, keď si spomeniem, ako ste sem prišli, že do Hronoviec?! Veď teraz, keď tam navyše zriadili ten detenčný ústav, aj koníky stratia svoju príťažlivosť,“ uľaví si.

Petre už nie je do reči, obráti sa teda na mňa.

„Ja za seba môžem Petru len pochváliť. Pobyt v centre jej prospieva, našli sme si k sebe znova cestu. V jej očiach vidím, že je doma, aj keď s niečím nesúhlasí, dá sa s ňou už o tom rozprávať. Získala zručnosti, prestala sa báť noža. Načistí mi cibuľu, zemiaky, aj pokrája. Založila som jej krabicu, kde ukladáme všetky výrobky, ktoré tam vytvorila. Hráva s nami scrabble a je veľmi šikovná. Stíha počítať, zapisovať, aj hrať. Petra je síce čoraz viac nespokojná s pobytom v centre, hovorí si – kde som to skončila, ja jej naopak – tu si neskončila, ale začala. Máš celý rok na to, aby si si ujasnila, kam chceš ísť, čo chceš a čo vieš robiť, ja ťa v tom podporím, ale doma zostať neschvaľujem.“

Doktorka súhlasí, prikyvuje, koleno nadskakuje, na jej dlhých štíhlych nohách, ťažko prehliadnuť.

„Ja som spokojná, vidím, že aj vaše vzťahy sa zlepšili, aj mamina je spokojná, kontrolu si dohodneme, či si zavoláme?“

„Zavoláme.“

Naklepe správu do PC, predpíše lieky, zaželá nám všetko dobré a vybavené.

Petra mlčí, ale zdá sa mi nepokojná. Potrebovala viac času, možno by sa rozhovorila. Neviem, či aj ona cítila tú iróniu a netrpezlivosť. Nepýtam sa.

Pozvem ju do reštaurácie na obed a do cukrárne, to nikdy neodmietne.

 


9 názorů

bu bu bu, nestraš! :)


agáta5
20. 12. 2017
Dát tip

tak jsem zvědavá.. a ne že se budeš psycholožky zastávat a napíšeš něco jiného, než to, co cítíš a zažiješ :))) to poznám!!  :)


máš pravdu, agáta, len ja nedokážem byť takto radikálna, práve preto som rada, že nikto z mojich blízkych nie je chirurgom, ani ja by som nechcela a nedokázala robiť povolanie, kde by som mohla ohroziť život človeka...a uvidíme, uvidíš, ešte budú ďalšie kontroly :)

 


agáta5
20. 12. 2017
Dát tip

četla.. to nic nemění na tom, že když se člověk dostane do časového nebo jiného presu, tak se prověří. Tak to funguje u všech lidí... vždycky poznáš lidi ne v pohodě, ale právě ve stresu...  umět odbourat všechno kolem sebe a zaměřit se jen na určitý problém, to by měl umět hlavně psycholog. My ostatní jsem ano.. obyčejní lidé :)  a můžeme chybovat. U psychologa je chyba v úsudku nebo jednání docela síla.. a co takhle u operatéra třeba... když řízne vedle, protože má nemocné dítě zrovna a málo spal v noci... je přece jen jenom člověk... neee, u těhle lidí beru profesionalitu do mrtě, chybky můžou mít fatální důsledek... ať už na těle nebo na duši...

no, uvidíme dál :)


agátka, vždy dávam ľuďom druhú šancu, aj psychiater je len človek, žena, mama... a prolog si čítala?


agáta5
20. 12. 2017
Dát tip

jako obyčejný člověk bych mohla klepat nohou a být nedočkavá, že se děje to, co se děje.. ale psycholožka nikdy! Prostě ji vyměňte a basta. Není horšího psychologa než takového, který nemá čas a je ironický.

třeba jsi měla jen pocit a bylo to jinak, ale to je úplně jedno, protože pocit je první signál, že něco není v pořádku..


dobré ránko, Aleši :)

Silene, sympatické vyžvejknutí :)


Silene
19. 12. 2017
Dát tip

Ráda bych vyjádřila zdravý obdiv komplexnosti Tvého pohledu, gabi, jinak než pouhým pomyšlením, které ovšem neslyšíš. (Tudíž nezbývá než vyžvejknout se navzdor mému mentálnímu útlumu.) 


***


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru