Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 434 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Novinky #2 (28. 9. 2019)
Novinky (1. 8. 2019)

+14 neviditelných
Kde je dobre?
datum / id21.12.2017 / 484134Vytisknout |
autorgabi tá istá
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
sbírkaPetra,
zobrazeno309x
počet tipů5
v oblíbených0x
Prolog

apríl/duben 2017

Kde je dobre?

Čakáme na osmičku, bežná rutina. Nechávam vysypať školákov, odzdravím dievčatku a jednej pani učiteľke, natočím vozík k stredným dverám. Kde je šofér? Čo plošina? Nič. Konečne vystúpi von prednými dverami, iba čosi zakričí, nejde k nám, nerozumiem. Pozerám nechápavo, zopakuje: „Už tam je vozík!“

„Aha.“ Až potom pozriem smerom k nášmu miestu a skutočne, je tam staručká pani. Dva vozíky v autobuse je proti predpisom.

Otočím sa smerom do mesta, ešte dobre, že som si dala zimné topánky, v plátenkách zo včera by som umrzla, je  riadna kosa. Strapec detí je pred nami, kráčajú do školy, ale naše dievčatko sa obzrie, zaregistruje, čo sa stalo.

„Vy teraz akým autobusom pôjdete?“ pýta sa ustarostene.

„Ideme pešo. Žiaden nízko podlažný nám nejde.“

„A kam až idete?“

„Na Bezručovu.“

„To je kde? To nepoznám.“

„Vieš, kde je cintorín a druhý Lidl? Tak tam.“

„Ale to je strašne ďaleko!“ vykríkne a v očiach má nefalšovaný smútok, súcit.

„Netráp sa, my sme zvyknuté,“ usmievam sa na ňu.

Môže mať tak desať, jedenásť a toľko empatie. Nedá mi, opýtam sa: „My sa odniekiaľ poznáme?“

„Moja mama je Martina Kudláčková. Hovorí vám to niečo? No a ja som jej dcéra,“ vysype na mňa roztomilo dospelácky.

Premýšľam, nič.

„Tvoja mamina nás pozná? Ja ju nie. Nič mi to meno nehovorí.“

„Áno.“

„Ja som myslela, že si chodila do kultúrneho centra na klavír alebo akordeón. Že si nás odtiaľ pamätáš.“

Pokrúti hlavou, nie.

Na dlhšie debaty nie je čas, ju čaká škola a my by sme tiež mali do pol deviatej doraziť do cieľa. Rozlúčime sa a pridám do kroku.

Petra celou cestou mlčí, ja tiež. Rozhovor už máme za sebou.

Ráno šľahla paplón o stenu, prudko sa posadila a zamračila.

„Vidíš, Petra, nová izba, vymaľovaná podľa tvojich predstáv, vysnívaný koberec s včielkami, presťahovaný nábytok. Stretnutie s Petrom Aristonom. Ako dlho radosť vydržala? Sme tam, kde sme boli.“

„Nechcem tam chodiť! Marika príde až v septembri z materskej, ak vôbec. Nemám tam čo robiť.“

„Nemáš tam čo robiť? Čo kanisterapia? Cvičenie so psíkmi sa ti páčilo. Aj masáže tváre. To doma mať nebudeš. Vyšívanie, pomoc v kuchyni, to je nič? Doma zostať nemôžeš. Čo budeš celé dni robiť? Neprospieva ti to. Toto sme si ujasnili. Kým nenájdeš niečo iné, zostaneš v centre. Pomôžeme ti hľadať, poviem aj Ivane. Čoraz viac ma ale utvrdzuješ v tom, že spokojná nebudeš dlho nikde. Nech nájdeme čokoľvek. Nebolo dobre na základke, na strednej, na vysokej, ani doma, už ani v centre. Pokiaľ ty sama v sebe nenájdeš pokoj, nezmieriš sa s daným stavom, nebudeš stavať na tom, čo vieš, čo dokážeš reálne...“

„Sonička prestala chodiť. Riešia rozviazanie zmluvy. Nemusela by som chodiť celý rok,“ skočí mi do reči.

„Dobre. V tom prípade pôjdeš do nemocnice. Nepamätáš? Mala si ísť na tri týždne do Hronoviec. Povedala si, že už nepotrebuješ, miesto nemocnice máš stacionár. Ten teda nepomohol. Potom by bolo treba nastaviť lieky, aby si sa netrápila. Vidím, že ti nie je dobre. Nehnevám sa na teba. Chcem ti pomôcť. Nie si za trest ani v centre, ani do nemocnice nepôjdeš za trest.“

Vypustila pár sĺz a stíchla.

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

21.12.2017 10:36:37dát kritice tipgabi tá istá

no čo vám, napísať...sa tu usmievam...ľuboš našiel pozitívum, agátka pindá a pindá a pindá, mi to pripomenulo Ivana Mládka Lindá a Lindá a Lindá, ako ze všech jídel marmeládu najradšej má a ja zasa to agátkine pindání...Silene, neskromne ti dávam za pravdu, že som, čosi som sa od nich za tie roky naučila, čosi mám sama od seba...pozdravujem Goru...a kde je Aleš?! :)))

21.12.2017 09:16:39dát kritice tipagáta5

tebe budou muset, gabi, zabít.. páč tu budeš nejmíň do stovky... ty procházky, tréning je dobrej na krevní oběh :))

jj, hledala jsem taky smysl života, co mám dělat, abych se nezbláznila... no a našla jsem si psaní a keramiku, zkusila studovat (ale to mě bavilo chvíli, jsem chytrá už dost :))) pletla košíky, šila, kreslila, chodila do lidušky pro inspiraci.. restaurovala nábytek... prostě  jsem si na všechno šáhla... Petra si musí sáhnout na něco, co by jí bavilo a do toho pak už jít se vší energií... bez očekávání, bez nesmyslných nadějí, že bude nejlepší... ale k tomu MUSÍ dojít...  nečekat, že to za ní vyřešíš... jenže dobře se to napíše, hůř realizuje... tak jen že jsem tu byla a zase pindala :))

21.12.2017 09:11:28dát kritice tipKočkodan
Ale byla i milá událost - setkání s Kudláckovou juniorkou.
21.12.2017 08:26:25dát kritice tipGora
redaktor poezie a prózy

Dvě nemilé události v jednom díle - obsazený autobus a nespokojenost P.

21.12.2017 08:02:18dát kritice tipSilene

Jsi dobrý psycholog, gabi.



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.