Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Vianočný večierok

06. 01. 2018
6
18
1180

Rozhodla som sa Vianočným večierkom ukončiť Nedonosenú. Po 125.časti mi pripadá už celkom donosená, myslím, že nastal ten správny čas. Ďakujem všetkým čitateľom, ktorí nás sprevádzali až sem.

 

Vianočný večierok. Neuveriteľné. Dobre si pamätám rozporuplné pocity z minuloročného, dnes sú celkom iné. Vtedy bola v centre necelý mesiac, len sme sa rozkukávali, nevedela som, kto je kto a hneď veľká udalosť. Vraj premiéra divadla. Tak nás informovala Petra. Prišli sme teda na divadelné predstavenie, v počte  Hujerovcov, očakávajúc anonymné prostredie, stoličky v radoch ako v kine a pódium. Prekvapenie. Na stoloch obrusy, občerstvenie, príhovor predsedu asociácie zväzov zdravotne postihnutých, scénky, pesničky, rozdávanie mikulášskych balíčkov. Veľká sála, zlé ozvučenie. Medzi našimi sa motali kolegovia z Adamovských Kochanoviec, nevedela som rozlíšiť, ktorí sú odkiaľ, stupňovali sa pochybnosti, či tam patrí.

Tohto roku nás privítali priamo v centre, pozvaní boli iba rodičia. Petra miesto tatina oslovila môjho brata. Neodmietol. Orientačné neschopnosti sme po mojom otcovi získali obaja. Vzhľadom k tomu, že ja do centra chodím už rok, trúfla som si sprevádzať ho, inak by sa mohlo stať, že by dorazil po skončení programu, ak vôbec. Autobusy nám šťastnou náhodou prišli z opačných strán mesta na zastávku Cintorínska v rozpätí pár minút.

„Je to ďaleko?“ pýta sa len čo vystúpi.

„Nieee. Prečo sa pýtaš?“

„Chcel som si zapáliť.“

„Tak to zasa môžeš. Je to takých desať minút, akurát na jednu cigaretku.“

Asi v polovici cesty sa načiahne za odpadkovým košom, ruka sa blíži k okraju, len tak - tak, že ju ešte nezahasil, keď som skríkla: „Nie! To je škoda! Ešte nemusíš!“

Brat sa zasekol, pozrie na mňa: „Ty si dobrá sestra. Praješ mi. Iste mám na pľúcach len malý nádorík, škoda by bola nenechať ho narásť,“ zahlási s humorom jemu vlastným.

Vtom si uvedomím, ako hlúpo som zareagovala. Vybuchneme do smiechu, až sa prehýbame v páse, nemôžem prestať, uvedomiac si absurdnosť mojej reakcie. Brat sa smeje na mne, ešte si párkrát potiahne, zahodí cigaretu a sme na mieste.

Decká sú v predsieni, vítajú nás, Petra už zaujala pozíciu moderátorky, je zaparkovaná s vozíkom pred divákmi – rodičmi. Prisadneme k nim, je plno.

Petra, trémistka, posledné dni prežívala v napätí, ale na vystúpení nebolo nič poznať. Len ja viem, že úsmev, ktorý pôsobí milo a bezprostredne, máva práve pri nervozite. Bola jedna z troch moderátorov, rozprávačka v divadielku, speváčka sólistka – v menšom priestore jej hlások vynikol aj bez mikrofónu. Haleluja zaspievala bezchybne. Bola som na ňu taká pyšná. Rozprávala s dôrazom, robila pauzy, kde bolo treba, intonovala prirodzene. Dalo by sa povedať, že ostatných prevyšovala o niekoľko tried, ale už som nemala výčitky, že tam nepatrí. Ak sa naskytne iná príležitosť, pôjde. Momentálne v blízkom okolí žiadna lepšia alternatíva neexistuje.

Po skončení programu sa s deckami lúčili, srdečne objímali, bol to jej posledný deň v stacionári v roku 2017.

Na námestí vystupovali Poutníci, nezostávalo veľa času, ak sme chceli stihnúť začiatok. V úzkej chodbe chaos, obliekali sme ju, navliekali do fusaku, s personálom som sa nestihla rozlúčiť, dievčatá boli roztrúsené medzi rodičmi a deťmi v dvoch miestnostiach. Autobus nám nešiel, bolo treba pešo.

Ráno som zatelefonovala: „Dobrý deň. Chcela by som sa ospravedlniť, že sme včera odišli tak náhle, bez rozlúčenia. Ponáhľali sme sa na koncert. Chcela by som vám všetkým poďakovať. Vám, Alenke, Soni, Mati, viem si predstaviť koľko úsilia vás stojí pripraviť takýto program. Bolo vidno, ako ste si dali záležať, nemalo to chybu. Výzdoba, občerstvenie a po skončení všetko upratať. Vážim si to. Prajem vám pekné Vianoce, aby ste nazbierali silu, načerpali energiu do ďalších dní. Petre veľmi prospel pobyt v centre, je z nej celkom iný človek, som vám za to vďačná.“

 


18 názorů

nešetři nás...:o)


som mala v pláne nechať vás aspoň týždeň vydýchnuť, ale keď si ma takto popostrčila, ideme na to!


agáta5
08. 01. 2018
Dát tip

tak šup, šup...  nastupujeméééé


agátka, presne! to som si až teraz uvedomila - furt ve střehu

čakala som len na teba, teraz tu už môžem pokojne zatvoriť dvere a otvoriť niekde inde, lebo by ste mi chýbali


agáta5
08. 01. 2018
Dát tip

s tou cigaretou... je poznat jak jsi furt ve střehu :)

jj, kéž by to skončilo a začal nový život... já jsem správně narozená 9 měsíců po početí :))

 


Silene, jedna z mojich verných, aj tebe ďakujem(e)!

 


Silene
07. 01. 2018
Dát tip

Díky, Gabi. Výborné "zakončení" jsi pro nás vybrala, no, a to nejpodstatnější, to už všechno víš. (Pugétový smajlík.)

Nejen sepsání bylo obdivuhodným výkonem. 

Vám... ať to dobře pokračuje!


ďakujeme, Hanka!


8hanka
07. 01. 2018
Dát tip

áno, ak má byť toto koniec, nemohol byť lepší...škoda, že práve toto vystúpenie som nemala šancu vidieť...

Aleš má pravdu... škoda, že Tvoj "denníček" nie je na miestach, kde riešia rodičia podobné starosti a radosti...pomohol by, dodal energiu, nádej...možno by bolo dobre založiť si blog...

máš skvelého brata, vlastne celú rodinu, cením si, že občas z nej môžem to pekné "nasávať" i ja, napríklad a koncerte Poutníkov, či iných...nehovoriac o včerajšom Trojkráľovom, to bola sila...


ĎAKUJEM! Pekne si mi to, aleši a platí


Není to jen obyčejný deníček...tím, žes vydržela psát tolik dílů, jsme mohli nahlédnout vaše životy z různých pohledů, v různých náladách...pro mě to bylo poučné a držím vám palce, aby těch veselých a pohodových dní bylo co nejvíc... díky za tvé vyprávění. Třeba platí to okřídlené, že sdělená starost je poloviční a sdělená radost je dvojnásobná...


To ja ďakujem, Gora, že bolo pre koho písať


Gora
06. 01. 2018
Dát tip

To nevadí, beru vše s humorem...ještě jednou díky za tvůj seriál:-)


prepáč, nevedela som, Gora

prenosený Kočkodan,preto ty máš toľko energie :)


Kočkodan
06. 01. 2018
Dát tip
Pripájam sa k Irče. Kočkodan (cirka päť rokov prenosený)

Gora
06. 01. 2018
Dát tip

:-))) a co mých 10 dioptrií? - jediná v rodině - inkubátor:-(


a jéje, na tebe to vôbec nie je poznať, Irenka, predsa len, 8 a 6 mesiacov je trošku rozdiel :)


Gora
06. 01. 2018
Dát tip

Konec dobrý, všecko dobré. Děkuju za možnost nakouknout k vám, bylo to dojemné i poučné. Petru a všechny zdraví Gora, nedonošená:-)/8.měsíc/


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru