Symfónia hrôzy

staršia

Symfónia hrôzy.

I.

milujem priblblé

poznámky

k básňam sezónnych básnikov

 

nič nehovoriace

obrazy každodennosti

výjavy úbohého

ducha

 

staviam sa chrbtom

aj tejto

slaboduchosti

 

to najsilnejšie

je v nás

ukryté pod rúškom

tmy

a za besného

splnu

sa prebúdza

ako vlkolak

požierajúc deti

 

revolúcia

 

II.

mesiac

chladno šteklí

zámok trinástej

komnaty

 

v jeho nelúčoch

iluminujú

divné postavy

 

vzývam všetkých

duchov

nenapísaných

básní

poskladajte slová

v plnosť

celku

 

III.

nemôžem kráčať

v zástupe

vychodených ciest

 

a voliť zásadne

iba tie známe

 

vravíte

to isté

 

nechcem sa pripojiť

k poetizmu

každodennosti

k mozoľnatým rukám

pozérov

 

vy nie ste

 

revolúcia

 

VI.

satén a čipky

virtuálnej rozkoše

 

chcem ozajstných

duchov

chcem ozajstné

prízraky

 

v tôni pod starým

dubom

sledovať krehké

štôlne

permoníkov

ako každodenne

fárajú

do neskutočných

baní

dolovať mačacie

zlato

 

V.

neznášam ten pach

kafilérií

pretekajúci optickým

káblom

 

cítim ho všade

 

aspoň sa pridaj

hoci tomu nerozumieš

naplním ťa hnusom

a potom večer

po správach

sa postavíme

pred veľké zrkadlo

 

na môj povel

vytlačiť ten

jebák

 

chcem vidieť

ako sa krv zmiešaná

s hnisom

rozpľaští na našom obraze

za príznačného

puknutia

 

revolúcia

 

VI.

plávam do snov

v trblietavých lúčoch

plačúceho slnka

 

kľačiac pred oltárom

jediného Boha

živého a obetavého

 

práve začína

zádušná omša

citov a poézie

 

kňaz dvíha kalich

a láme hostiu

 

démoni sa prepadajú

do útrob

nejasných vzťahov

a predstáv o sebe

 

...a neuveď nás do pokušenia

ale zbav nás zlého...

 

VII.

revolúcia

 

ako vtedy na barikádach

sloboda rovnosť bratstvo

ako v 68 pri tankoch

ako v 89 za súzvuku

kľúčov otvárajúcich

pandorinu skrinku

s príchuťou slobody

 

revolúcia

 

večne požierajúc

svoje deti

 

nech žije revolúcia

my aj tak

zomrieme

 

amen

---