Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

vrátiť sa domov

14. 05. 2018
2
1
353

Keď sa narodíš, a nevyberieš, kde si, iba sa ti postupne vyjasňuje vedomie, a pred tebou sa postupne skladá obraz sveta, ktorý bude tvojim domovom, tu je krčma, oproti autobusová zastávka, vedľa je obecný úrad a hore na kopci kostol. Turbofolkové ľudovky z miestneho rozhlasu a mládežnícky zbor v kostole so španielkou a bongami sa ti zapíšu do hlavy ako tvoj kultúrny fundament, a až vo veku štrnásť sa voči tomu podvedome vzbúriš tým, že začneš počúvať Scooter a Korn. Tento kultúrny rozpor medzi tebou a rodičmi vyústi v to, že zdrhneš študovať do Prešova alebo Nových Zámkov, objavíš reálny život, ako mlaďas sa vybúriť a potom si nájdeš ženu, robotu, dom s trávnikom tak krásňučkým vykoseným, že ani jednej púpavy na ňom nieto, a tujami na predzáhradke
Ale toto nie je nič pre teba, pretože v tebe ostane vpísaný turbofolk z miestneho rozhlasu. Volanie ďalekého detstva. Božanka vyspevuje "gitara gitarrrra" z hĺbky tvojej duše. Ty chceš mať vo svojej hĺbke vpísané niečo hlbšie. Môžeš sa odznovu narodiť a porásť? Môžeš všetko, vraj že. Sleduješ to neustále okolo seba. Ľudia môžu všetko. Preto keď majú možnosť zrekonštruovať svoj dom, urobia to tak, že ho prerobia na polystyrénový monolit hellokittyružovo-rosničkovozelenj farby; a keď im štyristoeurový plat príde ako nedostačujúci štandard pre ich život, začnú sa mobilizovať a aktivizovať ohľadom záležitostí na zlepšenie kvality ich života, ako napríklad boj proti istanbulskému dohovoru, alebo boj za to, aby médiá nešírili dezinformácie. "Bulvárna tlač píše samé klamstvá. Adela Vinczeová včera na plese mala podprsenku ružovkastej farby, nie modravej".
Ešte si mladý a sršíš nápadmi do života, chceš maľovať po stenách, rozprávať sa so stromami, spievať duety so škovránkami, ale to je iba prechodná fáza, ktorú začneš ubíjať vnútorným sebespytom. Tvoj zamestnávateľ má problémy s tým, že spievaš duety so škovránkami a berie to ako zámienku na tvoju buzeráciu a vždy, keď si zavesíš na sociálnu sieť ďalší duet so škovránkom, on začne dodžubovať, že "ten nápis "drozd" ktorý máš na tričku, keď vymeníš dve písmenká a pridáš ž, vyjde ti "džordž", a ja nechcem, aby si našu firmu niekto spájal so Sorosom, pretože som ju vypiplal zo svojej maternice ešte keď ťa káčer ťahal po dvore". Takýmto spôsobom si nikdy nenájdeš spriaznené bytosti, pretože tvoji rovesníci chodia iba na hudobne konzervatívne festivaly Grape a Drienok, a na Nexte zase máš iba samých veľkomestských nihilistických introvertov, ktorí sa s tebou nechcú objímať, a jediná spoločná téma na rozhovor bude vražda novinára Jána Kuciaka a nedostatok hudobných festivalov na východnom Slovensku ako takom.
Odznovu sa narodíš. Ležíš na zelenom koberci trávy a pod tebou sa sťa ADHD v búrlivom tempe premieľa hmyzí život. To malé vyležané ležovisko uprostred lúky je tvoj dočasný domov. Zistíš, že o polhodinu sa musíš pobrať niekam ďalej, alebo naopak začať zbierať drevo na ohnisko a prichystať sa, že tam prenocuješ. Keby tvoj zamestnávateľ začal riešiť takéto problémy, prestane ho trápiť slovo drozd; to, že on týmto trpí, je iba jeho civilizačný rozmar.
Môžeš tam stráviť noc, potom sa zobudíš a zistíš, že ideš ďalej, že každé prebudenie sa je zároveň každé prebudenie sa do nového života, lebo odrazu sa ti stane, že každé ráno sa zobudíš na novom mieste a musíš rátať s novým dňom a novou paradigmou, do ktorej zasadíš svoj život. Lebo to vyležané miestečko v trávniku bolo príliš tesné a ďalší deň už si na inej lúke, a potom ďalší deň zistíš, že duety so škovránkom už začínajú byť ubíjajúce, a chýba ti ten pocit, pozrieť si najnovší diel Adventure Time. Musíš nachvíľu zliezť do civilizácie. Najbližšie sa nachádza horská obec, ale tam v krčme nepúšťajú Adventure Time, tam majú iba v TV v ktorej nonstop beží musicbox a hokej. Lupneš dve borovičky a pýtaš sa, kedy ide najbližší autobus do najbližšieho strediskového mesta. Lenže je šesť večer, a najbližší ide o šiestej ráno. Prespíš v jaskyni za dedinou. Olizuješ kvaple ako lízatká. Chceš si zaspievať s netopiermi, ale nesadnete si frekvenčným rozsahom, tak sa na to spoločne vykašlete.
Ráno sa zobudíš, rozložíš si oheň a chceš si navariť kyslastú hipsterskú kávu, akú ti varia v tvojej obľúbenej kaviarničke "Kafe Klystír" v centre Bratislavy, ale nemáš so sebou kávu, tak si navaríš čaj z bylinky vachty trojlistej a až následne zistíš, že to má preháňavé účinky. Potom sa vyberieš na cestu, a o päť hodín dorazíš do najbližšieho okresného mesta. Cez fejsbúkovú skupinu "hľadám parťáka na ketamín" si nájdeš Jarmilu, s ktorou si pozriete najnovší diel Adventure Time. Jarmila má červené vlasy a líca pomaľované kvietkami. Vždy, keď chodí, tak tancuje, a keď sa nepozeráš, tak dokáže aj lietať, ale iba na tri sekundy do výšky pol metra. "Poďme na lúku" povieš jej. "Ozvem sa" odpovie ona a už sa neozve. Na lúke sa nachádzajú kvety. Okolo pobehuje Okvetník a mrmle si, "ako to, že to dokáže rásť, keď to nie je v kvetináči?", lopatkou vyberá kvety zo zeme a sadí ich do kvetináčov.
V tej chvíli, keď uvidíš tento obraz, vtedy si uvedomíš, že si na ceste zašiel priďaleko, a že keď pôjdeš ďalej, už tam nebude nikto, lebo tá cesta je tak ďaleko, že nikto nevie, ako sa tam dostať, a že budeš už iba sám a nebudeš sa môcť už vrátiť, lebo tam ďalej je nič ničoho. Alebo pôjdeš naspäť, a budeš musieť prejsť všetko presne to isté odzadu, zase to prežiť, ale odzadu a naopak, a už to nebude nič nové a nič prekvapivé a nič na čo by si sa tešil, všetko prežiješ smerom nazad.
Chvíľu uvažuješ, a potom si vyberieš istotu. Ideš späť.
Okvetník vyberá rastliny z kvetináčov a umiestňuje ich do zeme. "Ozvem sa" povie Jarmila a zrazu ste nachvíľu spolu a pozeráte nový diel Adventure Time odzadu. Keď sa ti črevá naplnia ich obsahom, odrazu z teba vyjde von čaj z vachty trojlistej. Oheň zhasne, slnko zapadne na východ a ty zaspíš. Zobudíš sa večer len čo slnko vyjde na západe, a keď olizuješ kvaple zo stropu jaskyne, pribúda im hmota.
V horskej obci zo svojich úst vydáš von dve borovičky, ktoré dáš krčmárovi a on ti za to dá drobáky.
Vrátiš sa späť ku škovránkom. A potom späť na ležovisko v tráve o rozmeroch meter krát meter.
Vrátiš sa domomv, kde počúvaš Scooter a Korn, a potom zistíš, že ťa to neuspokojuje, že treba ísť ďalej.
Skončíš pri slovenskom folklórnom turbofolku. Ostane v tebe zapísaný. Cítiš ho v sebe. Vibruje tebou ako kultúrna konštanta.
Pochopíš svojich predkov, už vieš, prečo na staré kolená počúvali to isté, od dojatia ti slzy padajú dnu do slzných kanálikov.
Umieraš šťastný. Svetlo sveta ťa opúšťa, a ty sa vraciaš nazad do maternice.


1 názor

Fruhling
14. 05. 2018
Dát tip

Pokud si odmyslím svou apriorní averzi k duformě, tak se mi to vlastně dost líbilo. Občas je tvůj hejt příliš jednoduchý, ale hry s časovostí připomínají Kaufmana z Prešova.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru