Ste pre mňa všetkým - 1.kapitola Úvod-Anotácia

Román - Ste pre mňa všetkým - je voľné pokračovanie príbehu o Monike Alfrédovej a jej sestre Viere, ktoré už našli svoj osud. 

   Teraz je na rade ich obchodný riaditeľ Aleš Hudák. Skromný muž v tieni veľkého koncernu. Tichý, starý mládenec, ktorý len málo kedy dáva na javo svoje pocity. 

    Každý z nás by veril, že nemá súkromný život, nedokáže milovať a vie len pracovať. 

   Lenže aj šedá eminencia má svoje tajomstvá do ktorých teraz nahliadneme.  

***************************************************************************************************************************** 

 

  Meno hotela jeho opis, prostredie, kde sa nachádza všetko je vymyslené. Taktiež mená osôb, ich opisy a osudy. 

   Mená miest - Čadca a Bratislava, kde je príbeh vsadený sú reálne.

                                                           Prvá kapitola. 

 

  Jar - 2017 - Horský hotel Skalisko - Čadca. 

 

   ,,Panebože, nech už skončí, nech už skončí, to bezduché rečnenie," opakovala si pre seba Adela Homolová. Pri tom sa nezabudla stále pozerať na hodiny, ktoré nenápadne odkrývala a zakrývala svetrom. Tak veľmi potrebovala stihnúť poobedný vlak do Žiliny a odtiaľ rýchlik do Bratislavy. Áno, veď vlaky premávájú stále, lenže ona nerada cestovala neskoro večer. Mala fóbiu z nočných spojov, neustále sledovala uličku a za každým mužom videla zabijaka. 

   Vstať a odísť z prednášky nemohla, lebo okamžite by sa k nej obrátili všetky oči v miestnosti. Ako riaditeľka hotela, dozerala na akcie, ktoré sa tu konali, osobne. Nechcela to nechávať na podriadených. Bola puntičkárka, svedomitá zamestnankyňa, ktorá nerada obhajovala nezdary u svojich nadriadených v Bratislave. Neznášala tie vražebné pohľady vedenia - Združenia hotelov. Radšej im prinášala pozitívne hlásenia. 

  A tak preto teraz trčí v prednáškovej miestnosti, miesto, aby uháňala na vlakovú stanicu do Čadce. 

   Premýšľala aj o druhej možnosti. Nasadnúť do svojho nového autíčka a zamieriť priamo do hlavného mesta. 

,,Nie, nie," vtom sa strhla, snáď to nepovedala nahlas? Rýchlo sa poobzerala okolo seba, či si to niekto nevšimol. Zdalo sa, že nie. 

  Vrátila sa k pôvodnej myšlienke. Ísť do Čadce, alebo do Žiliny autom nebol pre ňu problém, ale vydať sa do metropoly Slovenska? To si naozaj netrúfala. 

,,Ďakujem za pozornosť, Vážení priatelia, dúfam, že sa čoskoro zídeme v takom hojnom počte..." 

   Boh ju vyslyšal! On už naozaj skončil? Nemohla tomu uveriť. 

  Rýchlo sa spamätala, keď zbadala ľudí vstávať zo stoličiek. Bežala k dvoj krídlovým dverám, otvorila ich, aby mohli vychádzať do vestibulu. 

   Nepríjemná povinnosť sa skončila. 

Na recepcii pripomenula, že odchádza a vráti sa až v nedeľu večer, aby službukonajúca zavolala jej zástupcu, nech prevezme povinnosti. Hoci dopredu všetkých informovala, že cez víkend bude v Bratislave, ale i tak bola spokojnejšia, keď veci zduplikovala. Po splnení povinností jej už nebránilo nič v tom, aby mohla vyraziť. 

 

                                        ***************************************************** 

   Príbeh pokračuje...

---