Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 429 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Novinky (1. 8. 2019)

+13 neviditelných
Ste pre mňa všetkým - 41- 42-43-44-45-46- 47-48-49-50-kapitola
datum / id21.11.2018 / 492084Vytisknout |
autorVečný snílek
kategoriePróza na pokračování
témaKrimi
zobrazeno441x
počet tipů0
v oblíbených0x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Ste pre mňa všetkým - 41- 42-43-44-45-46- 47-48-49-50-kapitola

                                                             Štyridsiata prvá kapitola.  

 

    ,,No dobre," vstala, ,,nebudeme sa dohadovať, pán Donel, ale očakávam od vás v čo najbližšej dobe výsledky. Rozumiete?" 

,,To, ale nezáleží odo mňa." 

,,A od koho? Veď vy ste detektív." 

,,Od okolnosti a samozrejme od náhody, šťastia, prozreteľnosti..." 

,,Dosť! Nebudete si robiť zo mňa žarty! Myslíte si, že, keď som žena, tak ma opijete rožkom? Ak na tú prácu nestačíte, povedzte mi to hneď, nech nenaťahujeme čas. Nájdeme niekoho iného, kto bude mať viac skúseností..." 

,,Myslím, že to zvládnem," Donel vstal a vykročil k dverám. 

,,To rada počujem. Tak o týždeň znova v mojej kancelárii. Očakávam prvé výsledky." Vrátila sa k písaciemu stolu. 

  Donel pochopil, že veličenstvo ho vykázalo zo svojho kráľovstva. 

 

                                                 X                                                  X 

 

  ,,Mary, kde si bola včera, hľadal som ťa," Donel sa znenazdania objavil za čiernovlasou chyžnou Máriou Skalickou, ktorá tlačila vozík s čistiacimi prostriedkami, posteľným prádlom a uterákmi. 

,,Panebože, ale som sa zľakla, chodíš, ako duch," obrátila sa k nemu a milo usmiala. 

,,Snáď ti nebolo za mnou smutno? Mala som voľný deň, vieš?" Pohladila ho po ruke. ,,Chcel si niečo?" 

,,Nič, len som ťa nikde nevidel." 

,,Aké milé, že si sa o mňa bál a hľadal ma. Mám prísť po práci za tebou do dieľne? Ten protivný Záruba o štvrtej vypadne." 

,,Mám dnes nahlásených dosť opráv, budem robiť až do večera." 

,,Ty neverník! Určite máš rande s niektorou inou. Len mi to povedz, nezapieraj!" Teatrálne mu pohrozila prstom. 

,,Vôbec nie, naozaj. Musím aj pracovať. Dnes som bol na koberci u šéfky a vyhrešila ma, že sa málo snažím, asi starý žaloval." 

  Mária uznanlivo prikývla. ,,Verím ti, ale zajtra si musíš na mňa urobiť čas." 

,,To vieš, že áno. Už musím ísť. Pa... pa..." Letmo ju pobozkal na líce, stratil sa v spleti chodieb. Keď už bol od nej dostatočne ďaleko, vydýchol si. Dúfal, že sa od nej dozvie nejaké klebety, alebo cené informácie, ktoré mu mohli byť na úžitok. Lenže toto dievča bolo naivne decké a tie jej reči, nemali pre neho žiadnu cenu. Preto si zaumienil, že sa poobzerá po novom zdroji. 

 

                                           X                                                 X 

 

  Príbeh pokračuje... 

 

                                                      Štyridsiata druhá kapitola. 

 

    ,,Ahoj." 

         Adela sa snažila sústrediť na pokojný hlas muža v telefóne, ktorý jej vždy dodával pozitívnu energiu. 

,,Ahoj," odpovedala aj ona celkom pokojne, hoci vo vnútri bojovala s nervozitou, nezdarmi a neúspechmi. 

,,Ako sa máš?" 

,,Myslíš tým, ako sa mám pracovne, alebo osobne?" 

,,Aj - aj." 

,,Pracovne je to na... vieš si domyslieť. Nepoužijem sprosté slovo, lebo to robím len zriedka." 

,,Preboha, čo sa zase stalo?" Skočil jej do reči Hudák so zvýšenou intenzitou v hlase.  

,,Došlo znova ku krádeži, môžem byť šťastná, že len k jednej a nebolo to nič vzácne, iba prsteň za sto eur. Dala som hosťovi dvesto. Uspokojil sa a nerobil drámu, ale prednášku som si aj tak vypočula." 

   Hudák hlasno vzdychol do telefónu. ,,A čo Donel? Zistil už niečo? Je tam už druhý týždeň." 

,,Presne takto som sa ho pýtala aj ja. Vieš, čo mi odpovedal?" 

  Aleš pokrútil hlavou, no v tom si uvedomil, že ho Adela nevidí. Rýchlo chybu napravil. ,,Čo ti povedal?"

,,Že nie je kúzelník a nevie čarovať. Myslím, že z neho nebude žiadny slávny rada Vacátko, ani Poirot, ani ochranca spravodlivosti. Pozerala som videozáznamy. Poneviera sa po chodbách, nadväzuje známosti s chyžnými, vodí ich do svojej izby, posedáva pri recepčnej Zuzane Krkoškovej a to je asi tak celé. Myslím, že si užíva za naše peniaze." 

,,Ale veď, Marton povedal, že je dobrý. Najal si ho viackrát a dodal mu uspokojivé informácie." 

,,Možno, sledovať a čmuchať v živote ľudí dokáže, ale tam jeho hranice končia. Táto záležitosť si vyžaduje viac úsilia a námahy. Nie som s ním spokojná. Nemá jednanie, ani vystupovanie. Jeho spôsoby predstavujú úroveň pleyboja z predmestia." 

,,Prepáč Adela, že sa opýtam priamo, ale nie si voči nemu zaujatá? Vieš, zo začiatku robil aj na teba oči..." 

,,No teda! Čo si o mne myslíš? Že som ješitná slečinka, ktorá žiarli na nejakého Casanova?" 

Adela sa poriadne rozčertila. Jeho slová ju urazili až do morku kosti. ,,Ak mi neveríš, tak sa príď presvedčiť sám!" 

,,Verím ti, samozrejme, že áno, ale možno sme voči nemu zaujatí obidvaja. Lebo mne sa od začiatku tiež nepozdával, myslel som, že by to chcelo staršieho človeka s väčšími skúsenosťami." 

,,Čo navrhuješ?" povedala už pokojnejšie. 

,,Na druhý týždeň si zorganizujem pracovný program tak, aby som mohol prísť vo štvrtok večer na Kysuce. Ostanem do nedele a porozprávam sa s ním otvorene, čo si on myslí, či na tú prácu stačí. Lebo, ak do mesiaca nepredloží hmatateľné výsledky tak s ním ukončíme zmluvu. Strácať zbytočne čas nemá význam." 

,,Uvažujem podobne. Vieš, čo by si mohol?" 

,,Čo také?" 

,,Obzri sa po vhodnejšom detektívovi. Najlepší by bol bývalý policajt, na výsluhovom dôchodku. To by bolo úplne ideálne," zaradovala sa tej myšlienke. 

,,Pokúsim sa, ale nič nesľubujem." 

,,Jasné, chápem," povedala už v lepšej nálade. Potešilo ju, že sa s Alešom zhodli v názore. 

,,A ináč, čo nové?" 

,,Vieš..." V tom niekto Adele zaklopal na dvere. ,,Počkaj chvíľu..." 

Aleš napäto držal v ruke mobilný telefón. V tom počul...

,,Aleš, si tam?" 

,,Áno, čo sa stalo?" 

,,Prišiel môj zástupca. Máme problém, zavolám neskôr." 

   Odrazu ostalo v aparáte ticho. Znervóznel. ,,Do šľaka! Čo sa zase deje?" povedal pre seba. Najradšej by sadol do auta a vyrazil na Kysuce. Lenže, nemohol, po obede ho čakala porada vedenia. 

 

                                  X                                      X                                X 

Á... ideme ďalej... 

 

                                                          Štyridsiata tretia kapitola. 

 

    Do pracovne Adely Homolovej vstúpil druhý manažér Adam Polák. Červený v tvári, nahnevaný, rozhadzoval rukami. 

,,Máš chvíľu čas?" 

,,Telefonovala som, ale hovor..." 

,,Máme tu nahlásenú novú krádež! Hosť sa..." 

,,Čože?! Teraz počas dňa?" Vyskočila a v sekunde stála pri ňom. 

,,Hosť je v mojej pracovni, kričí a dožaduje sa polície, že ak to nenahlásime my, urobí to on!" 

,,Poďme rýchlo za ním," Adela ho súrila a strkala na chodbu. ,,Čo mu zmizlo?" 

,,Note-buk." 

,,To snáď nie?" Zastala, potrebovala nasať vzduch do pľúc. ,,Zatiaľ to boli predmety v hodnote do sto eur a odrazu... dostáva odvahu a začína si trúfať aj na drahšie veci." 

,,Veď práve. Myslím, že to musíme ohlásiť!" 

,,To nech ťa ani nenapadne!" povedala tvrdo. ,,Predstav si ten škandál a tie titulky v novinách! Chceš byť nezamestnaný? Čo na to povie Iveta? Z čoho zaplatíš hypotéku? A tvoje deti..." 

,,Viem, viem, všetko viem, nemusíš mi to pripomínať. Ale uváž sama, už nám to prerástlo cez hlavu. Do kedy to dokážeme skrývať?" 

,,Už sa na tom pracuje. Viac ti nemôžem prezradiť. Hlavne sa upokoj." 

,,To nemyslíš vážne? Za chrbtom nám okrádajú hostí a ja sa mám upokojiť?" 

  Položila mu ruku na rameno. ,,Teraz vybavíme toto, a potom sa porozprávame. Všetko ti vysvetlím." 

   Adam sa na ňu pozeral vytreštenými očami. ,,Ty predo mnou niečo skrývaš?"

,,Teraz nie, potom." 

   Otvorila dvere do kancelárie svojho zástupcu. Zbadala na sedačke nervózne sa vrtieť muža v šedom obleku, bielej košeli a čiernej viazanke. Pôsobil elegantne, upravene. Tipovala ho na obchodného zástupcu, alebo vyššie postaveného úradníka. 

   Spoločnosť mu robila Zuzana Krkošková z recepcie. 

,,Kto ťa zastupuje?" obrátila na ňu pozornosť Adela. 

,,Nikto, nemám službu. Adam po mňa poslal..." 

,,Dobre, môžeš ísť." 

   Zuzana vystrašene prekĺzla okolo nich. Bála sa strohých viet Adely. Takto zúriť ju ešte nevidela. 

,,Dobrý deň," obrátila sa k mužovi. ,,Prepáčte..." 

,,Vy máte možno dobrý deň, ale ja nie," muž vyletel ako raketa a v sekunde bol priamo pri nej. 

 

                                                    X                                            X 

 

   No, teraz to začne byť ostrejšie... 

 

                                                               Štyridsiata štvrtá kapitola. 

 

    ,,Vy ste hlavná manažérka?" 

,,Áno, volám sa Homolová. Prosím, sadnime si a porozprávajme sa." 

,,O čom sa chcete rozprávať? Šiel som do reštaurácie na obed, keď som sa vrátil do izby note-buk bol fuč! Nechal som ho na stole, lebo som pracoval." 

,,A dobre ste sa pozerali? Nemohli ste ho dať niekde inde?" 

,,Žartujete? Alebo nepočujete? Nechal som ho na stole! Do konca bol otvorený, lebo robím atestáciu, zbieram materiál, píšem poznámky, nemám dôvod ho odkladať. Som lekár, mám tri týždne voľna a zámerne som si vybral tento hotel. Potrebujem ticho, žiaden ruch a rozptyľovanie. A teraz toto! Povedzte mi, čo mám robiť? Váš zástupca mi ponúkol peniaze, lenže tie sú mi nanič! Ja potrebujem počítač na ktorom budem pokračovať v práci. Chápete? Už viete prečo, som nervózny a kričím na vás, hoci také niečo v bežnom živote nerobím." 

  Adela to samozrejme chápala, ale východisko z tejto prekérnej situácie nevidela. Detektív Donel sa pokojne prechádzal po hoteli, užíval si s chyžnými, plával v bazéne a ona musí riešiť takéto problémy. Čert im bol dlžný toho chlapa! Je im úplne k ničomu. Keby tu práve teraz bol, tak by ho okamžite vyhodila. 

,,Pán..." 

,,... Mrázik." 

,,Pán Mrázik, v prvom rade sa vám chcem ospravedlniť. Ani neviem vypovedať, ako ma to mrzí a hanbím sa, že musíme riešiť túto ošemetnú situáciu. V druhom rade, dajte nám dve hodiny, za ten čas pán Polák zájde do Čadce a kúpi nový počítač. Napíšte mu značku a technické parametre, ktoré by mal mať. K tomu vám dáme ako odškodné poukaz do Vodného sveta. Môžete si zadarmo užiť saunu, masáž, vírivku. Len vás prosím, aby ste nám nezničili povesť. Netrvali na polícii a nezmieňovali sa o tejto poľutovania hodnej situácii. My sa snažíme, aby sa krádeže eliminovali. Dajte nám šancu, prosím, pán Mrázik." 

  Muž sa na ňu pozrel. Sadol si na pohovku. 

,,Prosím..." 

Mrázik si prešiel rukou po tvári, premýšľal. ,,Dobre, ak mi kúpite počítač a budem ho tu mať o dve hodiny, o všetkom pomlčím. Ale len preto, že vyzeráte, ako slušní ľudia, inak by som rozhodne trval na privolaní polície. Máte šťastie, že práce zalohujem na USB kľúč. A ten mám stále pri sebe. Lebo inak by som bol v háji." 

,,Ďakujeme, pán Mrázik." 

S týmito slovami sa s ním rozlúčila. Adamovi dala potrebné inštrukcie, kľúče od služobného auta a peniaze. ,,Keď sa vrátiš, príď ku mne do kancelárie, porozprávame sa. Povedz na recepcii, aby zohnali Donela a poslali ho ku mne." 

  Adam ničomu nerozumel, no nepýtal sa. Veď sľúbila, že mu všetky okolnosti vysvetlí. 

 

                                               X                                                       X 

 

   Pokračujeme...                                              


                                                                 Štyridsiata piata kapitola. 

 

    Adela skontrolovala čas. ,,Do čerta, kde ten bláznivý Donel trčí!" Nervózne sa prechádzala od dverí k okne a nazad. Už ubehla hodina, od vtedy, čo kázala Adamovi, aby povedal na recepcii, nech ho zoženú. 

   Vrátila sa k písaciemu stolu, pre istotu sa presvedčí, či Adam na to nezabudol. Zodvihla sluchátko hotelového telefónu. 

 ,Homolová. Igor, povedal ti Adam, aby si zohnal Donela? Áno? A prečo si to neurobil?" zvýšila mierne hlas. ,,Aha. Urobil. Rozprával si s ním osobne? Nie. Nemôžu ho nájsť. Daj ho vyhlásiť služobným rozhlasom do všetkých prevádzok. A upozorni Zárubu, že keď ho uvidí, nech mu povie, aby sa urýchlene dostavil ku mne. Rozumel si? Čo sa staráš, či sa niečo stalo, urob, čo som kázala!" Podráždená, silnejšie položila sluchátko na miesto. ,, Každý sa len vypytuje, keby radšej hľadali zlodeja."  

   Odrazu pocítila obrovskú únavu. Oči sa jej samočine zatvárali, nútilo ju na vracanie. Šla k barovému stolíku, naliala si minerálku a na jeden hlt ju prevrátila do seba. 

   ,,Preboha, čo sa to so mnou deje?" Pociťovala silné nervové vypätie.,, Ak to pôjde takto ďalej istotne sa psychicky zrútim." Sadla si za písací stôl. Zaklonila hlavu a snažila sa relaxovať. Dýchala zhlboka. 

   Nešlo to. Dusilo ju zúfalstvo a beznádej. Nevedela si poradiť. Detektív Donel od ktorého čakala vyriešenie tých nešťastných krádeží, sklamal. Potvrdil sa jej počiatočný dojem z neho. Bol len obyčajný niktoš a sukničkár, za ktorým nebolo vidieť žiadne výsledky. 

,,Nie, tadiaľto cesta nevedie!" 

    Niekto zaklopal. Strhla sa a narovnala. 

,,Ďalej." 

Vošiel Adam Polák. 

,,Ruším?" 

,,Nie, poď. Čakám ťa. Kúpil si mu ten počítač?" 

,,Áno. Presne taký, aký chcel. Narazil som naň hneď v prvom obchode. Už som ho aj odovzdal. Zdal sa mi už pokojnejší. Prijal ho bez komentára." 

,,Som rada. Sadni si Adam, musíme sa vážne porozprávať." 

Poslúchol, sadol si a čakal. 

Adela podišla k nemu. 

Adam sa pozorne na ňu zadíval, odrazu mal vystrašený pohľad. ,,Čo ti je? Si úplne bledá. Nemám odísť? Prídem, keď si odpočinieš." 

,,Nič mi nie je. Ostaň! Tá krádež, úplne ma rozhodila." Sadla si oproti. ,,Pozorne ma počúvaj, je to dôležité." 

  Adam sa zatváril vážne a sústredene. ,,Hovor." 

,,Asi pred mesiacom som o tých krádežiach povedala Hudákovi. Nevedela som na koho sa mám obrátiť on a ja... my sme priatelia. Ale nič iné za tým nehľadaj." 

Uznalo prikývol. 

,,No a dohodli sme sa, že s tým musíme niečo urobiť. Spojil sa s Martonom, manželom majoritnej akcionárky a tiež aj priateľom. Dôstojne nás prijali v rodinnej vile v Bratislave. Marton nám poradil, aby sme pátranie prenechali súkronmému detektívovi. Skrátim to. Dohodil nám Donela." 

,,Donela? Údržbára Donela? Mne bol od začiatku podozrivý. Vôbec sa mi ne..." 

,,Neprerušuj a počúvaj," zahriakla ho. 

 

                                                           X                                                   X 

 

Pokračujeme... 

 

                                                         Štyridsiata šiesta kapitola. 

 

     Adam sa pohniezdil, zodvihol ruky na obranu, ale neprotestoval. ,,Pokračuj." 

,,Vymysleli sme, že vytvorím miesto druhého údržbára. Aby sa mohol lepšie dostať k zamestnancom aj hosťom. Hudák celé schválil a presadil na vedení. No a tak prišiel Donel. Hneď od začiatku ako som sa s ním zoznámila v Bratislave u Hudáka, mi prišiel, ako povrchný, arogantný človek, ktorý sa na to nehodí. Ale nakoniec som sa nechala presvedčiť jeho dvojtvárnosťou. Myslela som, že mu pomôže pri pátraní. To isté usudzoval aj Hudák, ale obidvaja sme sa zmýlili. Už je tu skoro tretí týždeň a nič, žiadne výsledky mi nepriniesol. Skôr z každej strany počúvam, ako si užíva výhody nášho hotela a ešte mu za to platím nie malé peniaze." 

   Adam dlho hľadel na Adelu, neschopný slova, napokon zodvihol bradu. Cítil sa urazene, nepotrebne, sklamane, pretože ho úplne obišla. 

Adela jeho dojmy vycítila. 

,,Mám ti niečo doniesť? Pohár minerálky, alebo koly?" Po tom, čo sa priznala, bola zrazu sladká ako med. 

,,Nič, nič." odpovedal nahnevane. ,,Vysvetli, prečo si mi o tom nepovedala? Mohol som ti pomôcť?" 

,,Vieš, dohodli sme sa s Hudákom, že čím menej ľudí o tom bude vedieť, tým lepšie. Dúfala som, že za dva týždne chytí zlodeja. My ho odovzdáme polícii a všetko sa vráti do starých koľají. Čo som nečakala je, že on s tým nedokáže, ani pohnúť. A krádeže sa opakujú." 

,,Ošemetná situácia," zahundral. ,,A čo plánuješ, robiť teraz?" 

,,Zavolala som ho k sebe. Dohodnem sa s ním, aby v tichosti odišiel. Rozhlásime, že skončil v skúšobnej dobe." 

,,A? Čo po..." 

V tom sa ozvalo zaklopanie. 

Adela prerušila Adama zdvihnutím ruky. 

,,Ďalej." 

Otvorili sa dvere a v nich stál Donel. Usmieval sa. Bol celý rozpálený od teplej vody vo vírivke. 

,,No, čo je šéfka, volali ste ma? Veď na koberec mám prísť až o dva dni." V zápätí si všimol Adama.  ,,Pardón, nechcel som rušiť," provokatívne sa usmial. 

   Do Adely vošla taká obrovská zúrivosť, že ho mala chuť zaškrtiť vlastnými rukami, hoci pri ňom vyzerala, ako palček. Keby sa nedokázala tak dokonale ovládať tak by to urobila, nehľadiac na následky. 

   Ona sa umára, nevie, čo má robiť, srdce jej bije ako zvon, je na pokraji zrútenia a on k nej príde s úsmevom na perách a s arogantným predslovom. 

    - Len pokoj, krotila emócie - 

,,Pán Donel, poďte ďalej," povedala mierne, no vo vnútri škrípala zubami. ,,Dala som vás hľadať pred dvomi hodinami, možno aj dlhšie. Viete o tom, že cez obed bol odcudzený počítač z izby jedno váženého hosťa?" 

    Zamrzol. Pátral v ich obličajoch. Nebol si istý, či hovorí vážne, alebo ho skúša. 

,,Naozaj?" 

,,Naozaj, pán Donel. Povedzte, na čo mi je taký detektív, ktorý ani nevie, že sa stala krádež jemu priamo pod nosom?" 

 

                                                   X                                                             X 

 

Príbeh pokračuje... 


                                                                 Štyridsiata siedma kapitola. 

 

       Donel stratil reč. Nevedel, čo má povedať, ako sa má obhajovať, ako reagovať. 

,,Získaval som informácie a nové poznatky." 

,,Kde? Vo vírivke? S kým ste tam boli?" S niektorou z chyžných, alebo..." 

,,Ale veď som vám vysvetlil, že potrebujem nadviazť kontakty." 

,,Akosi dlho ich nadväzujete, pán Donel. Nezdá sa vám?" 

,,Vážená pani riaditeľka, vy neviete vôbec nič o práci detektíva a chcete ma poučovať, ako mám postupovať? Stala sa krádež, no a čo? Urovnajte to ako obvykle. Svet sa preto nezrúti..." 

,,A dosť! Mám vás plné zuby, pán Donel! Nezdá sa vám, že ste prekročili hranice drzosti? Vy mi rozkazujete, čo mám urobiť? A je vám úplne jedno, že sa stal čin, ktorý máte vyšetriť a pre ktorý ste tu? Vidí sa mi, že sa cítite ako majiteľ hotela a pri tom ste obyčajné hovno..." 

,,Adela, prosím ťa, neznižuj sa na jeho úroveň," Adam musel zakročiť, lebo tušil, že sa táto konverzácia zvrhne na nedôstojnú úroveň.

,,Pán Donel, ja som vôbec nevedel o vašom skutočnom poslaní. Až teraz mi to slečna Homolová objasnila. Po krátkom pozorovaní a úvahe som dospel k názoru, že bude pre nás najlepšie, keď si zoberiete odmenu za čas strávený v hoteli - Skalisko a bez vysvetľovania, urážania a napadania sa navzájom odídete. Lebo priznajte si, že na to nestačíte a vôbec netušíte odkiaľ máte začať." 

   Adela bola rada, že sa jej zástupca ujal slova a podržal ju. Hoci ona sa k nemu nechovala fér. 

   Keby nebol zakročil, na sto percent by sa na neho vrhla, lebo ju neskutočne vyviedol z miery. Postupne sa upokojila a získala stratenú rozvahu. 

,,Pán Donel, očakávam, že do pol hodiny opustíte toto miesto. Poviem pánovi Hudákovi, aby vám poslal peniaze za námahu a dúfam, že o vás viac nebudem počuť. Skončila som." Obrátila sa k nemu chrbtom a zamierila k písaciemu stolu. 

   Adam vstal, šiel k stolíku s nápojmi a nalial si minerálku. Prestali ho brať na vedomie ako keby tam nebol. 

,,Pochopil som. Lenže mňa sa tak ľahko nezbavíte! Myslíte si, že mi hodíte drobné ako psovi? Tak to teda nie! Ty jedna ryšavá krava..." 

,,Pán Donel, kontrolujte sa, lebo ja osobne vás odtiaľto vyhodím," Adam ako gavalier, musel zasiahnuť a ochrániť dámu a svoju nadriadenú. 

,,Viete, čo ste? Banda zlodejská! Všetci ste zlodeji!" S týmito slovami podišiel k dverám. Tak silno ich za sebou zabuchol, že sa zatriasla celá zárubňa. 

 

                            X                                                                                                      X 

 

     Ešte stále nekončíme...  

 

                                                                   Štyridsiata ôsma kapitola. 

 

      Po jeho odchode ostalo v miestnosti ticho a dusno. Adela si sadla za stôl, prikryla si dlaňami tvár a cítila sa hrozne. Napínalo ju na vracanie, črevá sa jej prelievali a srdce udieralo ako zvon na kostole. Z celej duše nenávidela slovné útoky, krik a rev ľudí. Možno preto sa nevydala, aby nebola vystavená týmto atakom zo strany partnera. Lebo aj v tom najlepšom manželstve občas nastane chvíľa, kedy príde k hádke. 

    Najradšej by odišla niekam ďaleko a vykašlala sa na celý hotel, nech sa trápi zase niekto iný. V tom počula signál prichádzajúcej SMS. Vôbec nemala chuť sa pozrieť, kto jej píše. Pocítila zvieravý tlak na hrudi. Obávala sa, že Donel jej nedá pokoj a bude sa jej vyhrážať a práve teraz jej prišla prvá vyhrážka, alebo vyrovanie. 

,,Čo mieniš robiť?" strhla sa pri zvuku Adamovho hlasu, lebo myslela, že odišiel. 

,,Neviem, poradím sa s Alešom." 

,,Ja by som navrhoval toto: Povedz Hudákovi, nech najme nového detektíva, ale prevereného a osvečeného s dobrými referenciami. Ktorý má skúsenosti s podobnými prípadmi. V žiadnom prípade nie takého istého frajera a fičúra ako bol Donel. Dal by som prednosť mužovi v strednom až v staršom veku. Nebudeme vymýšľať novú historku o druhom údržbárovi, povieme zamestancom priamo, že vedenie k nám posiela súkromného detektíva, aby vyšetril tie krádeže." Adam prešiel k nej a sadol si na stoličku oproti. Odpil si z pohára a pokračoval. 

,,Možno to bude lepšie, keď budú vedieť, že ich stále niekto pozoruje. Adela, ja som si v hlave podrobne rozobral poslednú krádež. Uvažuj so mnou. Stala sa na pravé poludnie. Zlodej si musel dopredu vyhliadnuť lup. Presne označiť ten počítač, izbu a toho Mrázika. Obliadnuť jeho spôsoby, kam chodí a kedy. Náhoda to nebola. Keď odišiel na obed, prešmykol sa do izby a šup uchmatol, čo chcel a zmizol. Lenže vidím niekoľko otázok, kde zobral magnetickú kartu, ako sa vytratil, že si ho nikto nevšimol, ani kamery? Ten záznam som si prešiel a nič tam nebolo." 

,,Je to proste duch! Fantóm!" Vybuchla zlosťou celá bez seba, lebo vedela, že Adam má pravdu a tiež tušila, kam jeho slová smerujú. 

,,Povedal by som skôr, že je to veľmi inteligentný, vynaliezavý zamestnanec, ktorý má prístup k univerzálnej karte a vie, kde a ako sú umiestené kamery, alebo ako ich treba natočiť, aby na tom danom mieste, nebolo nič vidieť." Ukončil Adam svoju reč a dopil zvyšok minerálky. 

,,Áno, súhlasím s tebou, ale teraz mi ešte povedz, kto to je a ja zavolám políciu." 

,,A práve toto musí doriešiť ten nový detektív, čo príde. Zavolaj Hudákovi." 

   Adela ho poslúchla, zobrala telefón a zbadala neprijatú správu, ktorej sa obávala. 

No čo, otvorím ju. 

Odrazu videla, že je od Aleša Hudáka. 

,,Počúvaj, píše mi Aleš. 

        ... prídem v pondelok na Kysuce. Dovediem nového detektíva, ktorý je o všetkom informovaný. Okamžite sa ujme práce. Donela som oficiálne odvolal. 

 

      Aleš." 

,,A máš po jednom probléme, vyriešil sa sám," vecne skonštatoval Adam. 

 

                                         X                                                                              X 

 

   Ideme ďalej...  

 

                                                         Štyridsiata deviata kapitola. 

 

     Adela sa obávala víkendu, lebo ostala sama, Adam odišiel domov k rodine. Samozrejme, že jej povedal, že keby sa vyskytlo niečo dôležité, nech mu zvolá a on príde a pomôže jej, nenechá ju v tom samú. 

   Našťastie sa žiadna krádež neobjavila, ani iná nepríjemnosť. Prevádzka plynula pokojne, nikto z hostí, ani personálu neprišiel za ňou so sťažnosťou. 

   Ten pokoj pôsobil na jej skúšané nervy a psychiku ako balzám. 

   V sobotu po obede si sadla k počítaču a podrobne opísala dianie minulého týždňa v hoteli aj incident s Donelom. Nezabudla vyzdvihnúť príkladný prístup k danej veci, Adama Poláka. Jeho schopnosť odolávať stresom a zaujať okamžité stanovisko. 

   Celý e-mail poslala Alešovi Hudákovi, aby vedel, čo sa odohralo v hoteli Skalisko a mohol bez vypytovania, alebo vysvetľovania, pristúpiť k okamžitému riešeniu udalostí. 

   Odpísal jej, že je rád, že mu objasnila postup a prácu Donela. Podľa toho mu vyplatí odmenu, lebo táto klauzula bola v zmluve. Ďalej napísal, že už dávnejšie uvažoval o preložení Poláka na miesto prvého manažéra. Tieto posledné udalosti a jej kladné hodnotenie ho v tom len utvrdili. Keďže má rodinu a bude mať dve deti skúsi, pozrieť hotel v južnej časti Španielska, alebo Talianska, kde sa dohovorí anglicky. Zároveň to bude odmena za jeho príkladné služby pre Združenie. 

   Adela mu odpísala, že by to bolo naozaj úžasné a pre neho uznanie a motivácia. 

 

                                           X                                                    X 

 

    V pondelok ráno a počas celého doobedia bola ako na ihlách. Neustále cez okno pozorovala parkovisko. Pri každom šume vyskočila a bežala ho skontrolovať. 

   Už bola jedna hodina po obede a nič. Hudák s detektívom zatiaľ neprišli. Neposlal, ani správu. Jej obavy sa zväčšovali. Stále si kladla otázku: ,,Čo sa len mohlo stať?" V poslednom čase ju stretávala jedna nepríjemnosť za druhou. 

   O pol druhej počula cez otvorené okno, buchnúť dvere od auta. Okamžite sa pozrela a zbadala Hudáka ako vychádza z vozidla a pozerá sa smerom k jej oknu. 

    Adela mu zamávala, on jej pozdrav vrátil. No v tom pri ňom zastavilo ďalšie auto. Vystúpil z neho muž v strednom veku. Odhadovala jeho výšku na meter sedemdesiat. Hnedé vlasy na krátko ostrihané a pritlačené k hlave gelom. Ani jeden vlások mu neodstával. Mal zavalitejšiu postavu, oblečené rifle a modré tričko s krátkym rukávom. Z kufra auta si vybral dve cestovné tašky. 

   Adele pripadal úplne odlišný ako bol Donel. Ten bol fešák s dokonalou postavou a svalmi. Tento pán, síce nevyzeral, ako Stallone, ale skôr ako pedantný intelektuál, ktorý si nedá pokoj, kým záhadu nevyrieši. 

   A presne takého potrebovala. Nie manekýna, ale zapáleného loveckého psa, ktorý ide po stope. 

 

                                                         X                                       X 

 

    Pokračujeme... 

 

                                                             Päťdesiata kapitola. 

 

     Vstala a chystala sa im ísť oproti, no v tom sa rozleteli dvere. S veľkým hrmotom vstúpil Adam Polák. 

,,Videla si ich? Už prišli!" 

,,Áno, videla. Idem do haly, privítať ich." 

,,Idem s tebou." 

   Rýchlo zbehli po schodoch. 

Hudák s detektívom stáli pri recepčnom pulte. Keď ich zbadali, obrátili k nim pozornosť. 

,,Dobrý deň. Vítam vás u nás," ako prvá ich oslovila Adala a podišla bližšie. 

,,Dovoľte, aby som vám predstavil Petra Buriana. Toto je riaditeľka Adela Homolová a druhý manažér Adam Polák," ujal sa slova Hudák. Obrátil sa k Adele.  ,,Prosím ťa, zavolaj personál do zasadacej miestnosti." 

,,Áno, samozrejme," pristúpila k hotelovému telefónu a obvolala prevádzky. Prikázala, aby sa z každej dostavil jeden zamestnanec do zasadačky. Tak aby to neohrozilo chod hotela.  

 

                                                    X                                            X 

 

       Trvalo pol hodinu, kým sa zaplnila veľká miestnosť, kde sa konali školenia, semináre a spoločenské udalosti. 

,,Iste ma všetci dobre poznáte, pre tých, ktorí ma vidia prvý raz, som obchodný riaditeľ Združenia hotelov - Aleš Hudák. Prišiel som medzi vás, aby som vám predstavil súkromného detektíva Petra Buriana," odrazu sa ozval šum a hlasná vrava. 

,,Na čo nám je súkromný detektív?" ozval sa mužský hlas úplne vzadu pri dverách. 

,,Správna otázka," zamiešala sa do debaty Adela. Rozčúlilo ju ako môže byť niekto tak odporne arogantný a drzý, lebo všetci vedeli, že v hoteli sa kradne a niekto sa nehanebne opýta na čo nám je detektív? 

   Vstala zo stoličky a vyšla na vyvýšené pódium, kde stál Hudák s Burianom. Už nemohla zniesť napätie a zlosť, ktoré v sebe potláčala. Zamerala pohľad na všetkých a spustila: ,,Dobre viete, že sa u nás v hoteli dosť často opakujú krádeže. Naposledy sa to stalo na pravé poludnie. Zlodej sa citi sebaistý a preto sa vedenie hotela, ale aj naši nadriadení v Bratislave rozhodli, že k nám pošlú súkromného detektíva, aby dolapil zlodeja a poriadne mu klepol po prstoch. Verte mi, keď zistíme kto to je, tak ja osobne ho odovzdám polícii." 

,,A prečo to nenecháte na nich, ale voláte detektíva, aby nás kontroloval, ako kriminálnikov," ozval sa znova ten mužský hlas. 

   Adela zamerala naň svoju pozornosť. Postavila sa na špičky, aby videla, kto je tým rebelom. Nepoznala ho, a pritom sa pýšila tým, že pozná skoro všetkých zamestnancov po mene. 

,,Poďte bližšie, predstavte sa nám a povedzte na akej pozícii pracujete," vyzvala ho. 

,,Ani ma nenapadne! Ste horší ako komunistickí eštebáci, keď sa niekto ozve, hneď ho kádrujete! Takto si predstavujete demokraciu? Ja teda nie! Seriem na vás! Na všetkých ako ste tu!"  Na to vyšiel von a buchol za sebou dverami. 

,,Kto to je?" Hudák sa sklonil k Adele. 

,,Neviem, ale zistím to." V tom zbadala Adama vstávať a predierať sa pomedzi ľudí. 

  Uhádol jej myšlienky, tiež chcel vedieť, kto je ten krikľúň. 

 

                                                               X                             X 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

31.12.2018 14:35:10dát kritice tipVečný snílek

No, uvidíme, kto to vlastne je a ako to všetko dopadne. 

30.12.2018 00:34:38dát kritice tipRuža z Moravy

Potrefená husa zakejhala, Zřejmě zlodějíček?Uvidíme.



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.