Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

Novinky (1. 8. 2019)

+9 neviditelných
Skutky a rozhodnutia
datum / id12.12.2018 / 492557Vytisknout |
autore.eucrow
kategorieVolné verše
zobrazeno535x
počet tipů5
v oblíbených0x
zařazeno do klubůA (výber alternatívnej redakcie),
Skutky a rozhodnutia


 

Chvíľu sme debatovali o tom,

ako to máme nazývať. Krajina sa zastavila

a my sme vydali každý iným smerom.

Čo ak by som ti povedal,

že si ma najal duch z čínskych mytologických príbehov?

Vedel som, že podobné skutky

– ak ich tak môžeme volať – nezostanú

bez odozvy. Nebolo to vždy jednoduché.

 

V kabátoch neustále zurčali potoky

a ich obyvatelia vedeli všetko o zaprášených súhvezdiach.

Vyznali sa aj v chronológii, avšak využívali

ju chladne. Ten trik bol v skutočnosti úplne triviálny.

Ich metodické pohyby vznikali za pochodu,

ako keď sa nanovo nadýchneš vzduchu. Napriek tomu

sme mali pochybnosti. Poznali sme históriu

a lačne upierali zrak na ich slabé miesta. Aká bola šanca,

že nás zradia? Udalosti sa mohli odohrať aj inak,

ak by sme život tak veľmi neprežívali a nehľadeli

do zimy sodíkového svetla.

 

V tomto momente však bolo zbytočné uhýbať pred pravdou.

Zaťali sme sa, ale slnko nevyšlo a nový deň nenastal.

Akoby tam niekde v diaľke, v prístrojoch, ktoré

nepoznáme, vyprchal z bateriek všetok lesk a para.

 

Rieku som často počul,

ako v mojich myšlienkach len opakovala frázy.

Prinášala mi neoznačené cestovné lístky.

Zastával som úlohu prostredníka – mal som odpočívať v temnom tuneli.

Nikto si nezlomil ruku, aspoň pokiaľ viem.

Vraj sme si príliš obľúbili mydlo.

Tieto veci a epizódy sa však stali akademickou záležitosťou,

keď sa to zahryzlo do dejín. Myslíš, že by sme sa spoznali,

aj keby sme na základnej škole nesedeli v jednej lavici?

 

Nenazval by som svoje predchádzajúce slová realitou.

Už o nich bola reč, ale výroky sa zmenili

na nervózne zakašľanie uprostred

vyprázdneného sálu. A na javisku snáď zaznelo

len plané „áh“ – a hneď sa dalo povedať, že

ten výdych nemal žiadny názor na naše činy. Je možné,

že nás ani nepoznal po mene. Považuješ to

za prehru? Pamätať si? Z toho by sme mali mať

radosť, asi to aj vyžadovať ako povinnosť. V pestovaní

vistérií ostalo niečo, čo nás postupne doviedlo na tieto cesty.

Krok sa zdal byť veľmi povedomý, jasný. Keď sa pohli

otáčacie dvere, začul si recitáciu a chlad eskalátorov.

 

V nasledujúcej sekunde sa ti však

potvrdili najčiernejšie obavy – nákupné centrum

bolo prázdne. V tundre ostali čierne kufríky. Tam,

kde bolo kino, vyli hyeny. Poznačil si si

do notesu: Pozor na drobiace sa stropy. Nečudujem

sa, že si zablúdil. Neskôr si sa celú túto udalosť snažil zhodiť, zúžiť

a zostručniť na vtip.

 

Pre istotu sme stále vítali starých bohov,

aj keď sme sme nemali rukolapné dôkazy o tom, že

sa naozaj chystajú prísť. Obavy, že nám nevystačia

konzervy? Iste, asi by bolo klamstvo, keby sme

tvrdili, že nikto z nás nemal strach. Napokon, aj

naše stretnutie po rokoch malo

akúsi inú pachuť.

 

Príliš abstraktnú a vzpierajúcu

sa popisu. Narážali sme na hladné lode, z mnohých

ostali len trámy. Preto sa tak často opakoval ten motív?

Pobrežie sa obaľovalo interpretáciou. Ale nechcel si sa nechať

ovládnuť príliš zväzujúcou disciplínou, koniec-koncov,

stále si si uvedomoval, že ide len o obyčajné obrazy.

Ani ľudí si nevnímal ako postavy, skôr ako esenciu.

 

Táto konštrukcia ti zabraňovala v bežných priestupkoch, čo znamenalo,

že si nezostarol ani o jeden rok. Nemal som mandát

zasiahnuť. Celé veky teda trvali a zároveň tuhli na mieste.

 

Spomenul som si na deň s otvoreným oknom. Miesta

boli vychýlené zo svojich dráh. Na stoličke som

našiel žuvačku. Zdala sa mi povedomá. A keď ma neskôr zatkli,

pripomenul som si nemožnosť natiahnuť

ruku a zmeniť svoju výpoveď. Často sme sa rozdeľovali.

Dlho som mal dojem, že ten zastrený šepot je niekto,

koho som kedysi poznal.

 

V tme sa zrodilo viacero vecí. V tom bol ten krutý vtip:

Ukázali sa len zajačie uši a potom výjav

zmizol – stal sa len pasážou v dávnej óde.

Na filmy akosi nebol čas, ale pamätali sme

si ich dej. Prenášali sme ho ústnym podaním. Učili

sa od nás generácie. Moja pozornosť sa teraz uprela na zisky.

Lenže niekto moju nádej schladil: Nerastú ani farby, ani zelenina,

kamarát. Pokračovali sme a lepkavé steny sa zužovali. Žilo to

v našich nechtoch.

 

Mali sme pred sebou aj dôležitejšie úlohy. Odrazu

sa skveli pred nami: Mohli sme vidieť, ako dohárajú.

Pláže očakávali novú kapitolu. Prichádzali konvertiti

a vykonávali svoj pochmúrny rituál,

v ktorom figurovali posteľné plachty.

Každá z nich mala vlastnú myseľ, čistú a triezvu. Akýmsi spôsobom sa

uvoľnili naše potlačené myšlienky, a my sme zatúžili

po odpočinku, takom úplne obyčajnom. Žili sme v civilizácii?

 

Pre tento mýtus tu už nezostalo miesto. Kdeže.

Tušenie a príkazy ostávali striktne

balistické. Kedysi sme prežívali... Poznali rôznych vlkov...

V prelúdiu nám však chýbali nejaké noty...

Ťažký úsvit obklopil skalnaté vrcholky...

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

13.12.2018 12:33:55dát kritice tipe.eucrow
snažím sa, aby to bolo pokiaľ možno plynulé, ale zároveň kolážovité. :) čo je možno protimluv, ale tak nejako to vnímam, ako možno snový monológ. vďaka za koment
13.12.2018 10:09:15dát kritice tipagáta5

pro yss text lehce plynoucí, pro mě hutné až moc, musím se vracet a číst znovu, nejsem schopna udržet tempo do konce, takže u mě na víc čtení, na jeden zátah to prostě nejde a zatím si odnáším jen hieny a černé kufříky

12.12.2018 20:27:37dát kritice tipe.eucrow
velka vdaka za postrehy a rady! som rad, ze sa pacilo :)
12.12.2018 20:23:51dát kritice tipysslandia

najprv môj preklep-zaváňala. Opravujem. Takto: Prvé čo ma napadlo, že je to snáď nejaká zbierka. Krásne kryštalizjúci sa príbej, ktorý by sa naozaj dal rozdeliť do pasáži. Pre mňa výborné čítanie. Jednak ma baví ta "hranica ", ktorá sa začína medzi poéziou a prozou "strácať " a jednak je to možno také oklepkávanie, kam až môžme v tomto smere ísť.

vyzdvihujem úplne ľahko plynúci dej,aj vďaka prirodzenému vyjadrovaniu, slovám, obrazom.Cit pre zachytenie detailu, trocha mi vadili niekedy zbytočné adjektíva a slovné spojenia ako : vyli hyeny,dávne ódy, celé veky-takisto možno trcha dávať pozor na už vyžité obrazy-neoznačené cestovné lístky,,,atd atd.

 

12.12.2018 19:31:45dát kritice tipe.eucrow
jop, prozaicke elementy zvyknem pouzivat. vdaka za reakciu :)
12.12.2018 19:25:53dát kritice tipysslandia

Prvá polka zaváhala prozoidnym nádychom v druhej sa mi už zreteľnejšie zobrazovala poeziaˇ niektoré momenty a obrazy veľmi veľmi silne   Zdokladujem neskor



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.