Polnočná seansa

Jen slova, která nezabírají. Vlastně mimoběžná, protože z nich ani nejde pochopit příběh vyjevený v komentu. Příběh máš, možná je jich i více. Teď se musíš naučit to hlavní - jak je podat.

A nakoniec sa chová ako odvrhnutá milenka...toť ženy.

Nie si schopný replikovať na avízované argumenty, strácam s tebou čas. nech sa darí.

kto tebe dal titul - redaktora poézie...ale škoda reči...strašne som zvedavy čo si dokázal stvoriť TY

samozrejme, ako inak. Mohla som si odniesť len to, čo si mi tam dal. čiže hrúbku, preklep a fádnu výstavbu. Ak by som potrebovala naozaj k čítaniu iba jasný,explicitný obsah, prečítam si čiernu kroniku o vražde. Trebárs. Keďže evidetne, v tomto prípade sa jedná o poéziu-súdiac teda podľa klasifikácie zaradenia, očakavávala som teda naozaj poéziu, vo potrebuje k zachyteniu obsahu aj adekvátne spracovanie. V tvojom prípade pojem adekvátne absentoval. Všetko.

Poprvé nemáš absolútnu predstavivosť. Nemyslím si, že je to až príliš vypovedané...ba práve naopak..je to hmlisté len ty si nedokázala objaviť podstatu..ale aby si pochopila o čo tam ide...

V žena ružových ženských priesvitných šatách, stojaca pri okne do ktorého svieti mesiac , popíja víno z pohára. Ticho - len starodávne hodiny odbíjajú minúty, absolútne pokojná, bez akýchkoľvek výčitok, chladnokrvná fajčiaca cigaretu ktorej dým vydychuje do priestoru, posledné pohľady na muža - ktorého práve zabila, a ktorý ešte leží na zemi

takže preklepy- vzťahu / chýba a, v ružovom "pyžme "- neviem teda, či je to nejaký novotvar pyžama-ale kedže následne uvádzaš stoika, tak chlap v ružovom pyžame asi určite nie,-pižmo ako mošus,prchavá látka, je mäkké i

text mi prišiel pomerne statický,príliš opisný, bez hľadania nejakých hlbších vnútorných postojov.Vadili mi tam nie príliš šťastné spojenia- perami objímaš kvapky vína-uprostred polnočného svitu-údery kovového zvonu hodín / zvonu?- alebo zvuku?- kúsok nelogické teda na mňa/, v pokoji stoika je až nepríjemný výraz, vydychuješ opar-nádych-výdych. Celé akoby sa to iba tvárilo na niečo, hralo, a pritom kúsok predsa len až patetické, mdlé, vystavené cez už príliš obohraté spojenia. bez nejakého zvratu,napredovania. Prepáč. Možno sa to bude páčiť iným.