Verejná Čítačka

----------------------------

Je tu prvý krát

chveje sa

chcem jej objednať víno

„nie ďakujem“ za triezva zdvorilo odmietla

očami mieša zrnkovú kávu

„slečna ?“ prihovorím sa jej

„áno?“ odpovedá mi

Môžem vám doniesť lyžičku ?

„áno, prosím“

zamiešala ju

zrnká sa rozvírili

sledovala ich a v jej očiach nastal kľud

vyšla na pódium

položila papiere na zem

bez slova sa usmievala a pozerala okolo seba

ľudia čakali ...

čakali v radoch na chlebíčky

čakali spoločenskú samovraždu

čakali, že budú počuť kúsok seba, že sa nájdu a znova stratia

čakali a chceli byť viac ako sú, na inom mieste, v inom čase

čakali ...

a čakali ..

.... usmievala sa, nepovedala ani slovo, pritom pomaličky schádzala dole

ľudia nechápali, začali tlieskať

a možno len prestali čakať

sadla si ku mne

posledné zrnko spadlo k tomu pred tým

a po tom

už nikdy nebolo nič viac

 

---