Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

Novinky (1. 8. 2019)

+8 neviditelných
Nesúrodé zápisky o objeme 375,5 mil.m3
datum / id13.07.2019 / 497441Vytisknout |
autorysslandia
kategorieMiniatury prozaické
zobrazeno677x
počet tipů18
v oblíbených3x
do výběru zařadilvk, Gora, atkij, K3,
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Prolog

zápisky-

Nesúrodé zápisky o objeme 375,5 mil.m3
Sme tu.
Zrub sa tvári nezúčastnene,zo stien nevychádzajú žiadne zvuky ani obrazy.
Prácne umiestňujeme telá a batožinu,kontrolujem kúpelňu,
vypínače,strčím hlavu do krba,aby som sa presvedčila,že tam nie je žiadna zbytočná hlava.
Všetko je v poriadku,dokonca aj to ticho má hustotu domácej prikrývky.
Zvykneme si.
 
 
Ráno
 
Akoby mi niekto daroval ďalšie okno.
Som lenivá, neviem vliezť do tela, cítim sa roztrúsená
som čínske písmo na ľanovom obruse.
Nemám chuť položiť do hrnca predstavivosť a nechať ju zovrieť
do príjemných teplých bublín,ktoré by moje telo premenili na balón.
Lietala by som, celkom jasne si viem predstaviť zdrapy šiat v komínoch
na strechách, v hniezdach vtákov, ktorí by začali škriekať,
konečne by sa niečo dialo, konečne by moje nohy zabubnovali do dverí
a ja by som mala dôvod ísť, utiecť, zaútočiť zrkadlom...
 
Nič sa však nedeje
ostávam prízemná, sledujem príčetné záclony a príčetný obrus.
Sledujem nepokoj borovíc  a vôbec mi nevadí, že sú niekde nado mnou
že mnou pohŕdajú a vysmievajú sa tými pichľavými vetvami.Nevadí mi nič.
Začína pršať a les zlieva oblohu do šmuhy. Cítim sa identicky.
 
 
 
Je priehrada
 
Nasadáme medzi ďalších 120 monzúnov.
Všímam si nesúvisiace časti. Pripomínajú puzzle rozhádzané v priestore
Tam je noha, tam ruka, prevaha brucha, nejaký závan mandlí
pachy, vône, navrstvovanie anonymných súčiastok
zaplavuje sedadlá.Uvedomujem si, že musím spolupracovať
posunúť  kľúčnu kosť bližšie k vlastnému krku.
Niekedy to bolí.
Spolupracovať s masou....
 
 
Motory lode naskakujú 
vrava skupiniek sa ukolíše do spoločnej tóniny.
Pohyby vĺn ukľudňujú
na oknách pribúdajú  sny v podobe odtlačkov
možno iba hlad v podobe roztiahnutých úst cedí do skla túžby o slanine
zmrzline, o uštipnutí jahody do lícnej kosti.
Je tiché vrkotanie myšlienok, nepočuješ nič
ale nejako cítiš vibrácie, ktoré sa tebou tiahnu ako lodná skrutka.
Možno medituje, myšlienky nejako prechádzajú mojou schránkou, je  vodnato a olejovo
 
 
Zastavujeme.
Telá sa oddeľujú,dvíhajú ramená, rastie im krk
nohy sa vyťahujú a opúšťajú bod pohodlia.Vytvárajú nepohyblivý rad.
 Deti prekvapivo dobre reagujú na oslovenie debil
otočia hlávku, doširoka roztvoria očká
konečne zareagujú na starých rodičov.
Vždy ma napadne, či sa starkí rozhodli obetovať
vykonať plánovanú samovraždu
alebo či tá láska ma naozaj taký veľký rozmer
že nevládzu odhadnúť vlastné sily.
Pohyblivé lapidárium s balíčkami slaných keksíkov vystupuje.
 
 
Sme na ostrove.
Kŕdle tiel sa porozhadzujú a hniezdia.
Miesto vajíčok vysedia plastové hrudky a papierové dážďovky.
Zahrajú kukučky, opustia hniezdo a presunú sa k čistejším zdrojom
Sadnem za múry kostola
konečne vdýchnem trocha nikotínu 
moju pozornosť upútajú biele kamene, vyskladané do tvaru chodidla.
Presne šesť kameňov v tvare stopy vytvárajúce motív
možno ako ďalej ?
Netreba, zakliesnim ruky do vnútra bylinkovej špirály.Stopka.
 
Vraciame sa.
Míńame vtáči ostrov.
Pripomína cintorín.
Niekde vo mne sa začína párať slnko.
 
Obed
Má asi 22
blond vlasy vystrihané na trávnik,s čiarou do lebky
s čiernou zásterou, v ušiach slúchadlá
pohybuje papierom,plecom a ceruzou
prepočuje radler, donesie latté
keď si chcem objednať lososa
dostanem kurací rezeň, ktorý nejem.
 Je šťastný, má hostí, ktorí sú znechutení sebou
a zároveň sú vďační, za akékoľvek iné nedokonalosti
v okolí. Rozumieme si, donesie misu domácich marhúľ,sme spokojní
kľúče od toalety sú na pulte a prístupné.
 
 
Sŕnia sa lesy
 
Do  očí pradie ráno
opiera o okno vlhý jazyk,
ťahá v priečnom smere lepkavé ťahy
možno je to dážď, možno rosa
zalieča sa mojej hluchote
ale momentálne nie som schopná reagovať.
Mačky som zavrhla už dávno.
 
Vylihujem, ráno sa rozrojilo na pomaranč.
Oranžová dužina začína prekvapkávať izbu.
Vstanem, potulujem sa , akoby som hľadala turistické značky k raňajkám.
Nič sa nedeje, stôl je lačný, ja som lačná,
muchy sú lačné, celá prítomnosť je tak nekonečne lačná
ukryjem sa k minulosti, prejdem pár fotiek, a je mi tak fajn
že si musím ešte raz umyť zuby..
 
Ideme na železnicu.
Pražce sú dehydrované, necítiť  žiadnu arómu, olej, zvuk.
Ležia nezúčastnene, pripomínajú všetkých ľudí
ktorí nasadli spolu so mnou do dvoch vagónov
akoby verili, že chvíľka v minulosti prerobí oči na romantické šaty.
 
Mladé rodinky prácne vyťukávajú na displej spontánne posolstvá
ratolesti robia to isté,tí najmenší sa snažia prispôsobiť
vyťukávajú cumlíkom do drevených sedadiel emotikony
všetci si rozumieme, snažíme sa vyloviť 
pripnúť o kmene stromov. Neúspešne. Srníme sa 
fľak za fľakom,škvrny v konároch a vnútri....
 
Stúpame k vyhliadkovej veži.
Zohnem sa po malý kameń.
Je čierny, s červenými prskavkami
matný, a hanblivý, akoby tu nepatril.
Večer ho položím do misky s vodou
sadnem si k stolu, a na chvíľu, na tú sekudnu, ktorú sme schopní zavrúbľovať
v najtesnejšej sfére svojho ja
si uvedomím, že tento kameň vyzerá
ako môj malý vnútorný ostrov. Rozkolíšem vodou.
 
 
Kolekcia skulptúr
 
 
Je pláž
Sledujem skupiny ľudí
triedim  ich podľa počasia, nakoľko zverokruh mi príde nudný.
Tamto je pán oblačno, tamto pán dážď
oproti pán dúha, sedmoraký v smiechu
aj v krémoch na opaľovanie, hentá mi pripomína slnko
stále sa ukrýva pred ľuďmi
ale jej žlté vlasy vlnia telo aj vzduch
sála z nej teplo, nasadzujem okuliare
aby mi neštípala oči
aby som si neuvedomila ten rozdiel
rozdiel medzi mnou a svetom
keď medzi prstami rozpletám posledné vlákno marimi...
 
Odchod
 
Vďaka neschopnosti nákaza pokračuje
prelieza spod žiaroviek, zaplavuje pôdu
šaty, krk, hniezda sýkoriek.
Posledné zbytky energie využijeme na prudké rozhodenie rúk.
Dizajn behúňov vedie odlišným smerom
je to ako ukočírovať rozkolísané bdenie a začať konečne spať
uvedomiť si vratkosť podláh...niekde vo mne.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
....
Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

20.08.2019 17:23:32dát kritice tipysslandia

Už som to v podstate vysvetľovala..mňa práve baví to “skúšanie hranice “ ..

20.08.2019 15:31:24dát kritice tipK3
redaktor prózy

To je ta hranice, kdy se to blíží k obojímu. Pro opravdu spravědlivé hodnocení by se to muselo hodně podrobně pitvat a na to si těžko kdo udělá čas. Takže dílo na to nakonec doplácí, což je škoda, ale nedá se nic dělat.

20.08.2019 14:45:28dát kritice tipVigan

Líbí se mi to jako báseň, ne jako próza..:-) Taky potřebuju tu dějovou linku, abych mohla i potmě ručkovat, meandry snových odboček nevadí, ale musí mě řezat ta nitka do kůže..tady ťapkám okolo..a tisíc vůní, jsem dezorientovaná..

14.08.2019 07:21:47dát kritice tipysslandia

last-Mnoho slov, bez vztahu k účelu-. Popis denních událostí je poplatný melancholickým vzpomínkám. Autor se rád vrací k zážitkům cestou poetickou a naplněn životními zkušenostmi.

toto sa mi nejako výpovedne "bije". K zaradeniu- možno som to mala zaradiť do kat. poézia v próze, ale nejako som to nenašla. Z môjho pohľadu to určite iba poézia nie je. Sú to naozaj " nesúrodé zápisky "- niečo ako denník, kde som zapisovala postrehy a myšlienky, tak ako prichádzali počas niekoľkých dní- priamo v kubíkoch Oravskej priehrady. V podstate aj nejakým zámerom bola snaha, aby text nepôsobil úplne kompatibilne, skôr aby z neho bolo cítiť istý " chaos " v mysli "- práve tieto rôznorodé reakcie / za ktoré som vďačná / ma možno utvrdzujú v tom, že na tom chaose možno musím aj nejako "vizuálne " respektíve inak zapracovať,- aby to bolo viac citeľné.

Každopádne vďaka za prečítanie a reakcie- obom.-

13.08.2019 22:59:43dát kritice tipLuzz

myslím, že název to vystihuje docela dobře... je to hodně nesourodé... občas sice docela fajn místa (třeba ten černý kámen - vnitřní ostrov), ale celkově to asi není nic, co bych pravidelně vyhledávala... pro mě typ textu, kterej většinou přečtu a nic moc z něj ve mně nezůstane... možná proto, že mi tam chybí linie... (možná jen nejsem schopna ji tam najít).

(tolik nesourodé zápisky ke tvému textu)

13.08.2019 22:50:28dát kritice tiplastgasp

Odborné kritice naplněné rozpornými pocity nerozumím. Mnoho slov, bez vztahu k účelu. To je také umění. Zařazení díla neodpovídá prozaické miniatuře. Je spíše charakterizované jako lyrická poezie s impresionistickým nádechem smyslových vjemů, osobních pocitů a souvislostí s krajinou, přírodou. Popis denních událostí je poplatný melancholickým vzpomínkám. Autor se rád vrací k zážitkům cestou poetickou a naplněn životními zkušenostmi. O názvu obsahu uvedeném v kubických metrech se dám rád poučit. 

10.08.2019 18:15:35dát kritice tipysslandia

Dakujem za zastavenie a slová

10.08.2019 18:06:46dát kritice tipbixley
redaktor prózy

Hezké obrazy, symfonie chutí a vůní. T.

09.08.2019 10:13:00dát kritice tipysslandia

Ďakujem

09.08.2019 09:09:34dát kritice tipK3
redaktor prózy

Nevím co bych k tomu napsal. Lahodí to uchu. Čím dýl to čtu, tím víc:).

30.07.2019 09:25:49dát kritice tipPróza_měsíce

dík

27.07.2019 16:46:59dát kritice tipysslandia

Môžeš

27.07.2019 16:38:36dát kritice tipPróza_měsíce

Mohla bych nominovat do soutěže PM?

19.07.2019 16:00:31dát kritice tipysslandia

v pohode, žiadna tragédia,- dík

18.07.2019 14:55:18dát kritice tipLakrov
redaktor prózy

 Myslím, že tenhle expresivní "záznam z dovolené" je zajímavý svou atmosférou,  jejíž poetičnost však já jakožto uživatel (mírně) cizího jazyka tolik  neocením. Přeju lapší čtenáře.  

16.07.2019 07:23:38dát kritice tipysslandia

to j pri šnorchlovaní normálne, raz sa to predsa len zlomí,- no,-

15.07.2019 14:53:02dát kritice tipvk
redaktor poezie

u mňa teória predbieha prax :-)

15.07.2019 12:35:38dát kritice tipysslandia

dal si koment, ktorý by som charakterizovala ako text s plnými očami. Keď ich bude viac, riskuješ, že sa naučím naozaj písať. Neviem no, u teba mi vždy príde že máš text plne pod kontrolou, a celú konotačnú sféru usporadúvaš bez nejakých prešľapov...Inak veľká vďaka za tento príspevok, ej ako šikovne zaberá,- / v mojich asociáciach /

15.07.2019 12:09:19dát kritice tipvk
redaktor poezie
Symbolický extrémista Kundera má ambíciu spájať extrémnu vážnosť témy s extrémnou ľahkosťou formy. Pekná ambícia, hoci mne sú ambície cudzie. Mojou ambíciou je vzdávať sa racionálnej kontroly, upúšťať od konštruovania, aj keď miestami sa racionálne konštrukcie môžu objaviť, pretože netrvám na extrémoch, ani na zákaze konštruovania. Keď sa snažím trafiť svoju literárnu metódu, na jednej strane zo seba dolujem niečo dôležité, ale na druhej strane zíva smiešna nestálosť. Moju ambíciu je lepšie nevedieť. Mojou ambíciou je lepšie nevedieť.
Nešifrujem zámery a nechávam sa unášať. Nelúšti zámery a nechaj sa unášať.
Nevadí, že niektoré chodbičky sú tmavé či slepé, že miestami sa musíš brodiť snehom alebo sračkami – pomysli na autora, ktorý tadeto blúdil pred tebou, a snaž sa ho pochopiť, veď rozumné čitateliatko dokáže každú prekážku obrátiť na výhodu.
Ej, ako šikovne zaberá plnoštíhla chodbička väčšinu spektra medzi dážďovkami, jaskyňami a architektúrou. Autor by sa nachádzal v super pozícii, keby na ňu nemusel upozorňovať. A ako umne zasadil monotónnosť po hudobných narážkach! A čo asi môže vzísť zo zasadenej monotónnosti, nebodaj niečo rozvité? Takýmto vŕtaním by som mohol premrhať roky, hádam by do nejakej prehĺbeniny nafúkalo.
15.07.2019 11:00:18dát kritice tipysslandia

vk- a reku ty si chcel šnorchlovať...

    vystihol si to nadmieru presne,je to len nesúrodé,spontánne vykresľovanie atmosféry a vnútornej konfrontácie, vďaka

Gora- jedná sa o počin "priamo na pľac", viac menej naozaj zápiskovité útržky toho, čo som avízovala vk. ďakujem ti

Ospr. sa za diakritiku, som na tlf

15.07.2019 10:12:24dát kritice tipvk
redaktor poezie

Pripomínajú puzzle rozhádzané v priestore.

 

Neviem, či som lenivý, ale v konečnom dôsledku je to (len?) uletené vykresľovanie atmosféry, teda nechytí ma to za hlavu a neponorí do vody.

15.07.2019 07:07:02dát kritice tipGora
redaktor poezie a prózy

Pozoruhodné postřehy, yss. Emoce, barvy, vůně. Umíš i zde... Jediné, co mi tak trochu přebývalo, je množina sloves.

Ráda jsem se zhoupla na vratkých podlahách atd...

Byl by to dobrý příspěvek ke Dni vody, no, co už, ten byl 14.:-)

14.07.2019 14:01:29dát kritice tipdadik

No vlastně u vás je pre kameň, nikoliv pro.. po kameň mi přišlo neznámý.. no slovenčina hej :)

14.07.2019 13:18:22dát kritice tipysslandia

Phil- ty to vieš furt tak etericky povedať,- dík

dadík- v prvom rade som si ani rozdiel po kameň, pre kameň neuvedomila. Aj keď sa jedná o akuzatív, v tomto prípade je to u nás, možno u mňa tak zautomatizované spojenie, že ma vonkoncom nenapadlo zamyslieť sa nad tým. Až po tvojom avi som trocha bádala, hľadala., a našla som asi toto

 zohnúť sa: drôt sa zohol; zohnúť sa k zemi, po kameň; povala je nízka, treba sa zohnúť prikrčiť

 

Okrem tých bežných významov: zohnúť nohu v kolene, zohnúť drôt, zohnúť sa k zemi, zohnúť sa po kameň… zohýname aj hlavu, či skláňame; zohnúť možno aj šiju pred niekým, či ponížiť sa. Synonymum prídavného mena zohnutý je zhrbenýohnutý v chrbte; zhrbený starec; zhrbene kráčať, sedieť

 

takže je to asi v poriadku, ale dík za pozorné oko.

14.07.2019 08:52:42dát kritice tipPhilogyny

Jako bych tam byla, až mne chytla touha jet zase někam k velké vodě...:)

13.07.2019 20:23:46dát kritice tipSilene

I to nevadí, v šatníku bylo fajn, molový smajlík.

Změny, změny, změny...

Vrátím se prohryzat vlákýnka ještě jednou!

13.07.2019 20:04:15dát kritice tipysslandia

Ospravedlňujem sa, hodilo mi to pôvodnú nedotiahnutú verziu, s preklepami, medzerami, čiže taký "intímný šatník ",- mrzí ma to. Teraz by to malo mať lepší glanz, každopádne vďaka, že to nevyškriekalo oči, chýbal mi potom ten tvoj čitateľský pohľad,,,

13.07.2019 19:57:23dát kritice tipysslandia

jeminé, hodilo mi zlú verziu, opravujem- dík, chvíločku

13.07.2019 19:54:01dát kritice tipdadik

tak to je záživný, jojo :)**

 

oprav si pRo kameň...snad jsem to pochopila dobře...

13.07.2019 19:51:31dát kritice tipSilene

Miluji vodu! V cizích textech víc než na prahu vlastní koupelny, když zapomenutá hadice pračky chrlí tam, kam nemá.

Lenivá autorko, zlobíš mě, týráš nahodilým mezírkováním v interpunkci, no ale za tu poetiku a atmosféru Vashonova ostrova vydržím ledasco, to zase jo.

Ostatně, určitě za tu rozhádzanosť může nějaký moderní psací krám.

 



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.