ľúbim ťa

ľúbim, ťa

dve slová tak prosté

a prázdne keď osve

stoja jak osirelé

liesky v lese...

 

ľúbim ťa,

aká zmena,

keď  táto chvíľa

patrí Tebe –

- a Ty vedľa mňa

dívaš sa cez viečka

na víno premenená...

 

ľúbim ťa,

a ty cítiš že pravdu cítim

úprimne šokujúca predsudky

každého nového dňa,

vytvoreného kýmsi cudzím

 

ľúbim ťa,

a viem že nesmiem

prestavať základy citov

na ktorých stoja

generácie

šťastných charakterov

 

ľúbim ťa,

a musím,

a chcem,

aj keď viem,

že predáš ma na trhu

bezcenností z núdze

a možno len z cnosti.

 

tak ľúb ma, prosím,

aspoň trošku mi vráť

z bozkov čo nikdy

nedopadli na tvoje

opatrné pery,

z pohladení rúk

čo nikdy nedozneli

v dotyk duší,

z viery tak malej dnes

pre ničotu zničujúceho ticha

medzi našimi telami,

z pohľadu na spomienku

vymenený...

---