Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Principessa - 81-82-83- 84-kapitola

29. 08. 2019
1
5
558

                                                                      81. kapitola 

 

     O necelú hodinu pristáli na letisku v Bratislave. Gabriela z lietadla zatelefonovala Silvii. Oznámila jej, že o päťdesiat minút sú pri nej v Nitre, aby nebola prekvapená, keď ich uvidí. 

    Na parkovisku pred letiskom ich čakal zamestnanec z požičovne aut. Odovzdal im doklady, kľúče a prijal platbu. To všetko vybavili počas letu. 

    Keď zastavili pred domom Silvie, Gabriela rýchlo vybehla z vozidla a bežala ku vchodovým dverám. Tie sa otvorili skôr, ako stihla zazvoniť. 

   Padli si do náručia. Plakali od šťastia, že sa znova vidia, ale aj od smútku nad tragédiou. 

   Carlo vybral batožinu, chvíľu ich nechal, bez povšimnutia, a potom prišiel k nim. 

,,Dovoľ, aby som ti predstavila manžela," ukázala na neho rukou. ,,Carlo del Mora." Hovorila po taliansky. 

Carla to prekvapilo. 

   Poznala to na ňom. Preto dodala na vysvetlenie. ,,Silvia je tiež tlmočníčka. Pokojne s ňou hovor vo svojej rodnej reči. Rozumie ti." 

,,Sí," podal Silvii ruku na privítanie. 

,,Panebože!" Silvia sa spamätala. ,,Ja som hrozná hostiteľka." Odstúpila od dverí. ,,il scuzi. Prejdite do vnútra." Zaviedla ich do obývačky. ,,Dáte si kávu, čaj, alebo minerálku?" 

,,Silvi, prosím ťa, nerob si s nami starosti. Radšej nám povedz, čo nové? Nevolali z nemocnice, alebo Richardov zamestnávateľ?" 

Pokrútila hlavou a rozplakala sa.

    Gabriela vstala. Vysvetlila Carlovi kam má odniesť tašky. Potom vošla do kuchyne. Skontrolovala zásoby. Opásala si zásteru a postavila na šporák hrniec a pustila sa do prípravy zeleninovej polievky. Tušila, že Silvia určite nič nejedla. Medzi tým uvarila kávu a čaj. 

  Prestrela na stôl. Do stredu postavila misu horúcej polievky. A začala ju nalievať. 

  Vrátila sa do obývačky. ,,Poďte do jedálne, naliala som polievku. Potom si dáme kávu a spravila som aj čaj." 

  Silvia ešte stále ticho žialila. Utrela si oči. Mala ich červené a opuchnuté. 

,,Gabi, to si nemusela. Určite si unavená z cesty. Ja som hostiteľka, mala som to urobiť ja." 

,,Netáraj, a poď niečo zjesť. Vieš dobre, že som u teba ako doma." 

   Gabriela sa vrátila do kuchyne. Otvorila chladničku a vybrala suroviny potrebné na prípravu obložených chlebíkov. O chvíľu boli aj tie hotové. 

   Položila ich na stolík, kde chcela servírovať kávu. 

    Po jedle sa premiestnili do záhrady, kde dlho do noci rozprávali o Richardovi, ale aj o Mateovi, Lasare a jeho tajomstvách. Gabriela spomenula aj svoju zamestnávateľku Francescu Bernardi a niekoľko veselých príhod, ktoré s ňou zažila. Chcela priateľku potešiť aj, keď sa jej to veľmi nedarilo. 

  Po pol noci sa uložili na spánok. 

  Silvia ešte dlho ležala a pozerala do plafónu, premýšľala a občas sa jej nahrnuli slzy do očí. Až ju nakoniec predsa len, premohol spánok. 

 

                                                            X                                  X 

 

                                                                          82. kapitola 

 

    Na druhý deň okolo obeda telefonovali z fakultnej nemocnice v Bratislave, že k nim privezli pacienta Richarda Mata. 

  Silvia sa okamžite zaujímala ako je na tom zdravotne a, či ho môžu prísť pozrieť. 

   Zdravotná sestra odpovedala stručne: ,,Priviezli ho v stabilizovanom stave v umelom spánku. Zatiaľ nie je schopný prijímať návštevy. Ale môžte prísť a porozprávať sa s lekárom." 

,,Ďakujem, určite prídem." 

                                                                       x                       x 

,,Pán doktor, povedzte mi na rovinu ako je na tom zdravotne manžel." 

,,Viete, pani Matová...." doktor sa mierne zdráhal, keď videl pred sebou sedieť mladú, skormútenú ženu, ktorá silno stískala ruku priateľky. Vedľa nej sedel muž. Evidentne cudzinec, lebo blondína sediaca pri ňom mu potichu prekladala. 

,,... nie je na tom, ani dobre, ani najhoršie. Utrpel mnohopočetné zranenia. Má zlomenú nohu, ruky, ale to mu už v Mníchove dali do poriadku. Našťastie, hovorím, našťastie, vnútorné zranenia nemá. Pri páde sa musel zrejme zachytávať rukami, preto ich má zlomené. A snažil sa dopadnúť na nohy. Jeho rozvážnosť mu zrejme zachránila život. Ale je tu jedna vec, pani Matová, ktorá ma znepokojuje. Na mozgu sa mu vytvoril krvný hematóm, ktorý sa bude musieť odstrániť. Urobíme to, keď..." 

,,Panebože...!" Silvia spustila silný plač. Nedokázala si predstaviť, že mu budú otvárať lebku. 

,,Pokoj, milá pani, nemusíte mať obavy. V našej nemocnici máme špecialistov, ktorí s tým majú skúsenosti. Také zákroky robia denne. Aj horšie prípady operujeme. Avšak, trápi ma niečo iné," doktor sa odmlčal, listoval v papieroch, ktoré ležali na stole. Vybral snímok, vstal a pripol ho na svetiacu tabuľu. ,,Keď sa pozorne pozriete, uvidíte, priamo tu, čierne miesto. A práve to je tá krvná zrazenina o ktorej hovorím. Je ľahko odstrániteľná. Za iných oklností by sme neváhali a pristúpili k operácii, ale... vzhľadom na..." hľadal správne slová, nechcel ich rozrušiť viac ako to bolo nutné. ,,...jeho stav, musíme s operáciou počkať." 

,,Ale prečo?" Silvia nevydržala výbuch emócii. 

,,Prepáčte, prosím..." zamiešala sa do rozhovoru Gabriela. ,,Môj manžel hovorí, že ak je tá operácia otázkou peňazí..." 

,,Vážená... pani, to určite nie!" Pozrel sa na nich pohoršene až urazene. ,,My musíme našim pacientom poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť. A váž manžel má liečbu pokrytú z poistky, ktorá zahŕňala aj prevoz na Slovensko." 

   Gabriela pochopila, že sa vopred informoval, na čo všetko má nárok a čo preplatí zdravotná poisťovňa. Nemala mu to za zlé, veď financie zastávajú všade prvé miesto. 

,,Tak potom, prečo operáciu odkladáte?" Silvia vstala a začala nervózne chodiť po miestnosti. 

,,Pani Matová, pre jednoduchú vec. Váž manžel nie je schopný v tomto stave v akom sa práve nachádza tú operáciu zvládnuť. Je možné, že by nám ostal na stole. Musíme pár dní počkať, kým naberie trocha síl. Smozrejme, že ho budeme stále sledovať. A keby to bolo nevyhnutné, tak by sme pristúpili k operácii aj za týchto okolností. Na to som vás chcel upozorniť, aby ste rátali a boli pripravení aj na túto možnosť." 

    Silvia sa málinko upokojila, ak sa to vôbec dalo v tomto okamžiku. Sadla si na miesto. 

,,Ďakujem doktor... a prepáčte, že..." 

,,To je v poriadku. Chápem vaše rozpoloženie. Viem, čo pre rodinu takéto zdelenia znamenajú." 

,,Keby sa niečo zmenilo, prosím, informujte ma." 

,,Áno, iste. Sestra má vaše číslo." 

,,Mohli by sme ho aspoň na chvíľu vidieť?" Zaujímala sa Gabriela. 

,,Zariadim to." 

   Doktor vstal. Oni ho nasledovali. Gabriela podopierala priateľku. Lekár dal inštrukcie zdravotnej sestre a tá ich zaviedla na pár minút za pacientom. 

  Keby nebola Gabriela podopierala Silviu tak tá, by sa pri pohľade na manžela určite zrútila. 

 

                                                                X                            X 

 

                                                                          83. kapitola. 

 

    Prešiel týždeň od tej nešťastnej udalosti. Carlo sa musel vrátiť do Ríma. Gabriela zostala pri Silvii. 

   Madam Bernardi jej dovolila byť na Slovensku ešte týždeň. 

                                                           X       X

 

 Gabriela sa vrátila z kúpeľne do obývačky ku priateľke celá bledá. 

,,Preboha, Gabi, čo sa s tebou deje? Vyzeráš horšie ako ja." 

,,Nič, naozaj, nerob si starosti ešte aj o mňa. Zmena vzduchu, nervové vypätie a možno som zjedla niečo, čo celkom nezapasovalo môjmu žalúdku." 

  Silvia si ju poriadne obzrela. ,,Keď poviem, že spolu máte intímny vzťah, budem ďaleko od skutočnosti?" 

   Gabriela vzdychla. ,,Prečo ťa to zaujíma?" 

,,Lebo som si na sto percent istá, že si tehotná." 

,,Hlúposť!" Zamyselela sa. ,,Nie je to možné." 

,,Z čoho tak usudzuješ? Pokiaľ viem, tak si prestala brať tabletky hneď po rozchode s Martonom. Alebo sa mýlim?" 

,,Nemýliš sa. Je to tak." 

,,Dovoľ, ešte jednu otázku. Používali ste inú antikoncepciu?" 

Gabriela potriasla hlavou. 

,,Á... je to jasné!" 

,,Silvi, čo budem robiť, ak je to naozaj?" Tľoskla jazykom. 

,,Nič, čo by si robila, budeš mama." 

   Gabriele sa to zdalo nepredstaviteľné, lebo to nečakala, neplánovala. Odrazu z ničoho nič, bez prípravy v nej rástlo dieťa. Koľkokrát si želala mať dieťa, keď chodila s Robertom Martonom a osud jej to nedožičil. A teraz si nič také nepriala, ba na to, ani nemyslela a stalo sa. 

    Prišlo jej všetko tak zvláštne. Ale, čo som čakala? Že mňa to obíde? Bože, aká si len naivná. Máš dvadsať päť rokou a nedokážeš si uvedomiť, že keď máš s mužom nechránený pohlavný styk, tak môžeš otehotnieť? Si taká, veľká, sprostá krava! 

   Jej vnútro si nadávalo, ale aj jasalo. Veď Carlo je dobrý, spoľahlivý muž  a výborný otec. Zatiaľ ju ani raz nesklamal. Áno, áno, niekedy je prudký a výbušný, ale kto nie je, keď sa nahnevá? Určite bude rád, keď sa dozvie, že sa stane dvojnásobným otcom. Mierne sa usmiala, lebo ju napadlo, že otázka, či ostane v Ríme, alebo sa vráti na Slovensko sa vyriešila sama. Už nad ňou nemusí rozmýšľať. Carlo by nikdy nedopustil, aby od neho odišla s  jeho dieťaťom. Tým si bola na sto percent istá. 

    Silvia ju pozorovala a s určitosťou poznala, aké myšlienky jej bežia hlavou. Tým počiatočným šokom, keď žena zisti, že sa stane matkou, si musí prejsť každá. Ale po pár minútach si zvykne na skutočnosť, že bude mať dieťaťko. A miesto strachu ju pochytí radosť a očakávanie malého tvorečka, ktorý sa vyvinie v jej tele a vzíde z neho. 

   Podobné pocity zažívala aj ona. 

,,Gabi...?" 

,,Áno?" 

,,Zájdem zajtra do lekárne a kúpim ti aspoň tri spoľahlivé tehotenské testy."

,,Dobre, môžeš. Som strašne zvedavá, aký nás čaká výsledok."

,,Aj ja." 

                                                              X                             X 

                                                                        84. kapitola 

 

     ,,A čo ukazuje ten posledný test?" Gabriela sa opýtala priateľky, ktorá starostlivo kontrolovala výsledky. 

,,Aj na ňom sú dve čiarky. Gabi, už niet pochýb. Mala by si vyhľadať lekára, nech ti potvrdí, čo už vieš." 

,,Áno, spravím to, ale najskôr to poviem Carlovi. Poprosím ho, aby mi v Ríme našiel dobrého špecialistu." 

,,Už si sa rozhodla, ostaneš tam?" Bola to otázka, ale Silvia to povedala skôr ako konštatovanie. 

,,Ja som sa nerozhodla, urobil to za mňa osud." 

,,Chápem," prisvedčila. ,,Na ktorý mesiac to odhaduješ?" 

,,Vo vnútri cítim, že som na konci druhého..." 

,,Čo? Už tak veľa?" 

,,Predpokladám... že sa to stalo dva dni po našej svadbe v Lasare v jednom drevenom domčeku pri mori, ktorý volajú - Dom ruží." 

,,Gabi, panebože, to je, ale romantické. Presne ako scéna z televíznej telenovely." 

,,Kristepane, naozaj, ani som si neuvedomila, že otrepaný seriál sa dá prežiť aj v skutočnom živote." 

   Po tejto hláške obidve vybuchli do smiechu. Na chvíľu zabudli na utrpenie Silvie. 

   Lenže telefón, ktorý sa rozzvučal, ich vrátil do reality. Silvia po ňom ihneď siahla. Úsmev z tváre sa jej v momente vytratil, lebo počula, že volajú z nemocnice. 

   Ostala meravo stáť, keď počúvala hlas zdravotnej sestry. Občas povedala len: ,,Áno," alebo pokyvovala hlavou. 

   Gabriela ju pozorovala a obávala sa, že sú to nepríjemné správy. 

   Keď Silvia dotelefonovala, sadla si a bez slova sa pozerala jedným smerom. 

,,No, čo je? Preboha! Hovor!" 

,,Čo?" Opýtala sa len a ďalej bola duchom neprítomna. 

,,Silvi! No tak...?" 

,,Volali..." striasla sa, akoby zo seba zhodila prízrak smrti. ,,...že museli Richarda urýchlene operovať," hovorila to ako robot, automaticky a stále sledovala jeden bod na stene. ,,Našťastie nenastali komplikácie a operácia prebehla úspešne. O dva dni sa ho pokúsia prebrať z umelého spánku." 

,,Silvi, veď to je úžasná správa!" 

,,Ja viem..." 

,,Čo je s tebou?" Prišla k nej bližšie a videla, že priateľka má zimnicu, trasie sa a cvaká zubami. Ostala úplne paralyzovaná. 

   Pochopila, že Silvia z toľkého nervového vypätia dostala šok. Mozog nestačil spracovať jednu informáciu za druhou, nastal skrat a on vypovedal poslušnosť. 

   Gabriela vedela, že by bolo zbytočné volať lekára. Ten by ju napichal injekciami a nadopoval tabletkami. Stačí, keď jej dopraje oddych a organizmus sa s tým sám vysporiada. 

    Zobrala deku z pohovky. Zabalila ju do nej a šla do kuchyne uvariť zeleninovú polievku a čaj. 

  Všeliek na každú chorobu. 

                                                              x                              x 

 

    Keď Gabriela po dvoch týždňoch odchádzala zo Slovenska bola šťastná. Richard Mato sa prebral z umelého spánku bez väčších problémov. Jeho organizmus reagoval na liečbu a lekári dávali veľkú nádej na jeho celkové uzdravenie, ktoré si samozrejme vyžiada svoj čas. 

   Nádej má obrovskú moc, vlieva ľuďom do duší silu nevzdávať sa, bojovať. Na konci tej dlhej cesty sa vždy dostaví úspech. 

   Silvia bola nešťastná, že jej najlepšia priateľka ostane žiť v Taliansku. Ale na druhej strane ju hrial pocit, že budú veľmi často spolu. Carlo celú jej rodinu pozval na leto do Lasara. A potom, žijeme predsa v modernej dobe, kde diaľky nič neznamenajú. Rozprávať sa môžu každý deň, cez telefón, alebo video rozhovor. 

   Rodičia Gabriely sa tiež zmierili s danou skutočnosťou. Prijali ponuku od Carla a sľúbili, že sa na budúci rok presťahujú do Talianska. Páčila sa im predstava vlastného domu blízko Ríma a opatrovateľka, ktorá sa bude starať o ich potreby. 

  Ubehlo, len šesť mesiacov, ktoré boli bohaté na toľko udalostí, ktoré by sa zmestili skoro do polovice ľudského života. 

   Keby niekto povedal Gabriele na jar roku 2017, že na konci toho istého roka bude vydatá, odsťahuje sa do Ríma a bude čakať dieťa s Talianom, tak toho človeka obleje ľadovou vodou, aby sa zobudil zo sna.

    Aké je šťastie, radosť, ale aj smútok a žiaľ vrtkavé. Mnohé udalosti v ľudskom živote sa zmenia v okamžiku sekundy. Niekto tam hore luskne prstami a... všetko sa zrúti, ako domček z kariet, alebo naopak - znova ožije. 

                                                             X                           X 

 

    Príbeh sa skončil, ale ešte nás čaká -EPILÓG. 


5 názorů

Byla to krásná, místy bolestná pohádka a je moc dobré, že dopadla, jak dopadla. Naději by člověk neměl ztratit nikdy , zvláště v lásce člověka k člověku. 


Ruženka, sme na konci príbehu. Ale ešte nás čaká dlhý Epilóg. Bude dosť citový, veď uvidíš. Keď som ho písala veľmi som pri ňom plakala, lebo svoje príbehy beriem ako skutočné. Predstavujem si tých ľudí, že sú skutoční, že to naozaj prežívajú, a preto aj moje city sú reálne a prežívam to s nimi. 

   Veď sama pochopíš, o čom píšem, keď si prečítaš záverečný Epilóg. 


Tak jsem zvědavá, jestli bude mít Carlo radost neo ne a co ten jeho syn...


Uvidíme. Ešte zopár kapitol a bude to končiť.


 

Neštěstí nechodí jen tak, ale po lidech. Snad to její manžel přežil.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru