Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

niečo tomu životu chýba

07. 09. 2019
4
9
794
niečo tomu životu chýba ... zdá sa, že putujeme do organizovaného zatratenia ... kde nastáva chyba? ... možno slobodu ponárame do príliš lacného vína

9 názorů

agáta5
09. 09. 2019
Dát tip

jsem ráda, že se už rozhoduju jen za sebe... to mi dává pocit naprosté svobody  


Benetka
08. 09. 2019
Dát tip

Hezké zamyšlení,ostatně jako vždy. :)

Zaujalo mne kam až ty Tvé úvahy mohou čtenáře zavést.Konkrétně téma bezdomovců.Potkávám je každý den v parku i s onou plastovou lahví laciného vína.A mám mezi nimi kamarádku.Když mě vidí vstane jde a obejme mne.Svým způsobem se máme rádi.Snažím se být laskavý ke všem lidem které potkávám a ona za to dokáže být vděčná.Ano,možná jsou svobodnější než mnozí z nás.Ale to záleží na úhlu pohledu.

A nakonec,chtě nechtě,musím s Tebou souhlasit - skutečně tomu životu něco chybí.Ovšem otázkou zůstává,co to jen může být?!

Co OPRAVDU chybí mému životu?


zvedavec
08. 09. 2019
Dát tip

:)


zadefinovať slobodu pre seba sa neodvažujem, v každom okamihu má iné parametre ... z rôznorodých situácií, ktoré zažívam, vďaka svedomiu / dáva mi na známosť odkiaľ pokiaľ/ môžem vyťažiť slobodným rozhodnutím  pre zúčastnené strany primerané východisko ... slobodné rozhodnutie znamená aj ústupok, tolerancia, trpezlivosť ... niekedy sa to zamotá, som omylná, tak prichádza na rad znova slobodné rozhodnutie napraviť chybu


zvedavec
07. 09. 2019
Dát tip

ale otázka znie pre mňa aj takto - nakoľko mám ja sama tú mnou zadefinovanú slobodu?

;)


vďaka Zvedavec

zvedavec
07. 09. 2019
Dát tip

aj keď porekadlo vraví, že všetky cestu vedú do Ríma - nesúhlasím, veď koľko je slepých uličiek

tak je to aj so slobodou

sloboda neznamená podľahnúť akémukoľvek vábeniu (ani tomu organizovanému)

skôr minimalizmus a v ňom - hľadať to najcennejšie, naplňujúce

 

sloboda netkvie v kráčaní životom tak, že sa rozhodujem podliehajúc každému vábeniu, v dôsledku čoho môžem zažiť striedanie chvíľkových rozkoší s pocitmi márnosti či prázdnoty

 


máš pravdu, táto metafora sa netýka bezdomovca odkázaného na víno v plaste ... skôr ma trápi, že naše srdcia obaľujeme do akýchsi plastov, aby to menej bolelo ... lenže ak to nebolí, niet ani radosti zo života ... namiesto snahy komunikáciou objavovať nové možnosti volíme vnútornú izoláciu a vyžadujeme materiálne dôkazy lásky ... otváranie samého seba to je na každodenný tréning, kľúč od trinástej komnaty ľahko zhrdzavie a tajomstvo života sa stane nedostupným ... dúfam v opak ... vďaka ... úsmev bezdomovca to je niekedy energia na pol dňa

Alegna
07. 09. 2019
Dát tip

možná :-) 

ale kdybych to nebrala jako metaforu,  tak lidé bez domova nic jiného nekonzumují,přijdou mi svobodnější....


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru