Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 436 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Novinky #2 (28. 9. 2019)
Novinky (1. 8. 2019)

+11 neviditelných
Místo mezi mraky
datum / id03.03.2020 / 504264Vytisknout |
autormikom
kategorieVolné veršeDalší dílo autora
zobrazeno195x
počet tipů6
v oblíbených0x
Místo mezi mraky

s křikem ptáků

opeřená noc vycpala polštář

který držím si těsně pod hlavou 

a poslouchám jak stín ztrácí svůj den

            

                      na okraji postele sedí matka 

                                                       a pláče

                        v ruce drží hrnek bez ucha

                                            jako modlitbu 

 

zavírá oči otevírá okna

 

dveře se rozlétly

 

zůstávám přikrytý

 

dnes naposled

zítra napořád




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

04.03.2020 10:05:25dát kritice tipmikom

Já díky za zastávku, klidně se pořádně nadechni :) M.

04.03.2020 10:03:31dát kritice tipmikom

Díky za zastávku, význam nechávám čtenáři. Pokud jsi v tom něco našla/spatřila/cítila, napůl jsem splnil úkol. Zdravím, M.

03.03.2020 22:45:571 tipů dát kritice tipMandragora1

Ak môžem, ešte by som dodal, že som sa na báseň v danom momente nepozeral s tým, že čo báseň znamená pre autora. Len som popisoval svoje dojmy zo svojho čítania. Stret toho, ako sa ja ako čitateľ práve na danú báseň pozerám (a čo od nej sám očakávam) s textom básne. A môj pohľad bol a vždy bude úzko zameraný na to, čím ma báseň poeticky/kognitívne prekvapí, aký vo mne vyvolá "poetický efekt". To nemusí byť pre autora nijako užitočné.

Autor samozrejme vždy chce niečo napísať a byť pochopený a súčasne chce, aby to malo umeleckú hodnotu, aby to bolo poetické. Čo vlastne znamená, že chce, aby to malo pre čitateľa "poetický efekt". Niekedy môže byť báseň poetický krásna (lokálna textúra: obrazy, muzikálnosť, odtienky významov, pocity v rámci veršov a strof) ale báseň nemusí mať dosť poeticky prekvapivú štruktúru ako celok, teda ako vzťahy medzi posunmi obrazov, teda čo "vidieť", a rétorickými posunmi, ktoré modifikujú to, ako sa na to človek zrazu (inak) pozrie, alebo kam inam zrazu báseň ide (a tým stále modifikuje všetko predchádzajúce).

Je tu jedna ošemetná vec, ktorá súvisí s poéziou. Totiž snaha popísať niečo verne a úprimne "ako sa to stalo/ako to bolo". Napr. akej farby boli práve v ten deň oblaky. Ak boli biele, musím ich dať biele, lebo chcem byť úprimný, nechcem si "vymýšľať". Problém je, že básnik, v istom zmysle nedlží nič "realite", ale všetko dlží poézii. Samotná poézia je obsahom každej básne. Ak je to "poeticky správnejšie", tak oblaky musia byť v básni čierne, nie biele ako v ten deň fakticky boli, ale ako ich treba poeticky vnímať.

Je tu téma, ktorá "naštartuje", spustí potrebu slov, ktorá má pre autora silný náboj, ale ak sa tej témy bude básnik držať po celý čas v danej básni, nemusí zaručene vytvoriť silnú báseň. Niekedy môže byť pre báseň lepšie opustiť spúšťaciu tému skôr, než nám k nej dôjdu slová. Často oveľa skôr. Urobiť posun tam, kde nás zavedie to, čo sme napísali. Každé ďalšie slovo istým spôsobom modifikuje prostredie pre to dalšie. Dizajnové je samo dizajnérom. A tak, báseň akoby "sama" chcela ešte niečo povedať, okrem toho, čo chcel vedomo povedať básnik, keď začal písať.

Niekedy sa na to dá pozrieť tak, že básnik by mal mať silnejší vzťah k istým slovám (ktorými je "posadnutý"), a teda fantáziam za nimi, než k danej téme, ktorá sputila potrebu slov. Samozrejme, každá báseň je iná, aj každý autor. Niekdy človek skrátka píše a robí tým službu vlastnej duši, netrápi sa tým, aby to bola zaujímavá/silná báseň aj pre iného človeka. A z istého pohľadu je to tak vždy. Básnik proste píše, čo musí.

Tak ešte raz vďaka za Tvoju reakciu/komentár. Toto sú iba slová diletanta, všeobecné, nesmerujem tým konkrétne k tejto básni. Len k tomu, ako ja vnímam texty, keď k nim idem písať komentár a môj pohľad na poéziu sa v čase aj dosť dramaticky mení.

Hlavne, som ťažký diletant,  z môjho komentáru k básni si treba zobrať to svoje, ak tam niečo človek pre seba vôbec nájde užitočné, ale nijako sa ním netrápiť, osobne nemám poslanie ani talent chápať dušu básnika a podať spätný výklad toho, o čom báseň je z pohľadu autora. Aj všetko ostatné na básni môžu iní, poetickejší čitatelia vnímať úplne inak a lepšie ako ja.

03.03.2020 21:45:17dát kritice tipKarla9

Ani já se necítím na nějaký rozbor. Cítím z básně velký smutek, a přesto se mi moc líbí. To přisuzují pravdivosti obsahu. Vím, že bez smutku to nejde. Vidím ty staré váhy, na kterých se dva kovoví ptáčci dotýkali zobáky. Stačí jen dýchnout. Díky za zážitek.

 

03.03.2020 21:25:49dát kritice tipPhilogyny

Já vnímám smrt mámy, nemůžu si pomoct. 

Neumím rozebírat texty, píšu jen první pocit.

03.03.2020 20:13:55dát kritice tipMandragora1

Ja ďakujem za reakciu.

03.03.2020 20:09:21dát kritice tipmikom

Zdravím a díky za zastávku. 

A jelikož nechceš vysvětlení nebo jak říkáš, nechceš rozumět, jsem rád, že si dokážeš vystačit i bez posledních veršů. Akceptuji a rozumím.

Ještě jednou díky, M.

03.03.2020 20:06:43dát kritice tipmikom

Jsi velmi citlivý, o tom nemám žádné pochyby.

Tato báseň, oproti té předešlé, vznikla velmi rychle. A tentokrát mi šlo o to, abych ani v jednom verši nelhal. Napsal jsem to přesně tak, jak se to stalo, žádné překvapení, žádný posun a náhlý konec. Pro mě osobně je to velmi děsivý text s děsivou zkušeností. Nechtěl jsem, aby to skončilo a zároveň jsem se toho pocitu chtěl zbavit. 

Říkáš, že bys snesl číst dál, ale co bude dál ukáže teprve budoucnost. Do té doby se musím naučit rozlišovat mezi vzduchem a větrem.

Opět z hloubi duše děkuji za názor a kritiku, máš mi co říct, díky M.

03.03.2020 19:48:45dát kritice tipCrossfitter

Nemůžu si pomoci, při čtení básně jsem si připadal jako účastník hororové scény - vidím to před sebou, cítím ze slov strach. Líbí se mi přiměřená dějovost a zároveň atmosferizování básně zvukem a obrazy a dokonce výběrem zabarvení slov s negativní konotací.

křik ptáků, vycpala, ztrácí, pláče, bez ucha...

Všechna slova pro mě jako čtenáře něco vytvářejí - respektive vytvářejí něco s čím jsem na jedné vlně. Závěrečné dva řádky mě z ní bohužel posílají pryč. Nerozumím - nebo nechci rozumět. Nechci vysvětlení. Škrtám si. 

Přesto tip. 

Díky, T. 

 

03.03.2020 18:51:221 tipů dát kritice tipMandragora1

Keď sa pozriem najprv na celkovú štruktúru básne, ako ju momentálne vnímam, tak prvé dve strofy síce vytvárajú pohyb/posun obrazu, ale dynamickejší posun vnímam až potom, v riadku: "dveře se rozlétly". Až tento riadok akoby obrazom prinášal niečo znepokojivé, modifikuje celkový obraz, odchodom osoby, alebo práve naopak, akoby do obrazu vstúpila osoba tretia.

Posledná strofa, či posledné riadky sú už rétorickým posunom, nie obrazovým, a teda už nič nové "vizuálne" neukazujú, ale od rétorického posunu by som čakal, posun v tom, ako sa na obrazy už poskytnutné pozrieť inak, než doteraz, čo cítiť, čo si myslieť, niečo, čo by náhle zvýraznilo niečo v obrazoch už naznačené, svetlým či temnejším spôsobom, či básnicky povedané oboma súčasne. A možno to tak bude fungovať lepšie na iného čitateľa, než som ja.

Lokálna textúra druhej strofy, je tam obraz plaču a ten je akoby hneď modifikovaný modlitbou, a teda celá na mňa pôsobí pokojne. Podbne prvá strofa s krikom vtákou.

Aj báseň ako celok na mňa pôsobí ako proces vedomia, ktoré absorbuje rušivé prvky, ale ostáva pokojné. Ako zenová idea, že myšlienky, akokoľvek rušivé treba vnímať ako oblaky, treba ich nechať plynúť. Skrátka cítim v tom veľké napätie, ale akoby sa vedomie básne od neho oddelovalo a plynulo do diaľky.

Opäť aj tu autor dokáže vytvárať jedinečnú lokálnu textúru, obrazy, ich významové a pocitové odtiene, autor vie presúvať vizuálne "lokálny pohľad" aj v rámci jediného riadku, ale celková štruktúra básne, jej dynamický tvar tu akoby nemal priniesť veľké poetické prekvapenie, než prinášajú jednotlivé strofy. Rétorický aspekt posunu posledných dvoch riadkov mňa akoby až tak nenúti čítať opäť s tým, že autor urobil prekvapivejší rétorický posun v tom, s akou optikou, s akým zvýrazneným pocitom vidieť opäť tie obrazy, scénu, neurobilo to vo mne až taký posun, až tak sa môj pocitový mód nezmenil vzhľadom na začiatok, akoby som si možno sám prial, keby som bol autor a chcel by som tak urobiť. Ja by som ešte zniesol čitať ďalej.

Verím, že iný, citlivejší či v inom psychickom móde čitateľ to bude vnímať inak.



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.