Venuša

Je to len vymyslený príbeh ale može niekoho chitiť za srdce...

Na útese stála Venuša

s Marsom

pozerajúc na nekonečné

more soli pod nimi,

už za pradávna boli

určený k láske

nekonečnej

tak si zmyslela 

prastará múdrosť.

Na útese stáli

a nevinne sa smiali

mezdi ich rukami

ležala tá najhĺbavejšia priepasť

ktorú nepreletia ani krídlami

pohlcovala zúfalstvo.

Ich ruky sa držali.

Venuša

zakrytá priesvitným hodvábom

s vlasmi vejúcimi do diaľky

očami zo zafírov

sa smiala

ako ten najnevinnejší aniel,

jej nežné ruky sa krehko

držali Marsových

pevných dlaní.  

Akoby sa držali stále a stále 

v láske.

Mars

hrdý, pevný ako lev

bojivník, lovec s dýkou

žijúci hnev

sa usmieval

v svite moci

lebo Venuša

zafír žijúci

bola len jeho

korisť lásky.

Prastará múdrosť povedala

že sú to protiklady

že sú jedným,

spojením lásky.

Že sú plodmi

aby plodili.

Na útese vial vietor

jeho agonický

pach soli a morských svetov

udieral do pľúc.

Mars stál pred morom

aby ochránil Venušu

pred vojenským zborom

vĺn.

Jeho oči ako čistý

aspekt zašpineného úmslu

blúdili nežne

dolu Venušou.

V moemnte toho

keď sa k nej naklonil

Venušine ruky neblaho

sotili mužnosť

do priepasty

dole z útesu.

Marsova sila padla

v zlome lásky

večne kradla

Venuši slobodu.

Agónia krásy

nevinne stojaca nebola

v duši

lédou pre muža.

Stála v slobode a búrke

jej smiech sa odrážal

na vode

jej ruky špinavé od muža

tancovali vo vetre

nebola bledá noc 

na stráni

ktorú pred svetlom sveta

chránil Mars.

Venuša milovala ženu.

Mala svoju mocnú 

lásku.

Konečne si dala 

dole z rúk

putá

ktoré ju viazali k ideálom

muža.

Venuša bola 

lesba.

---