Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seS odvahou
Autor
k.lienka
Deň, keď nastalo elektrické ticho.
Keď sme sa nedočkavo rozhliadli
a so sklonenou hlavou potajme vydýchli.
Bože, ako mi vtedy chutil mestský vzduch!
Ako orgován, sľuby a práškový cukor na tvojich perách.
Deň, keď vytrhli hluk zo zástrčky.
Kráčala som polomŕtvym mestom a hľadala známe tváre -
vrúcnejšie a podozrievavé.
Keď si sa ma prvýkrát opýtal,
kto ma vlastne vôbec pozná...
Keď som priložila ucho k hrudi
a stratila sa v šeleste smrti.
To oni sa báli stromov, zimy a skamenelých bozkov.
Báli sa netrpezlivých dotykov a striedmych úsmevov.
Čas, keď mliečna opona našich pohľadov vymizla.
Zem sa nadýchla, objala nás a skoro pochovala.
Tekutá hlina mi naplnila pľúca.
A posadila do živého hrobu.
Ale ja som ťa našla. V dave hrdzavých duší.
Bol si ako sám život. Ako vzrušujúci šepot.
Zmenil si ma - moje tvary -
bol si ako ranný vzduch pletúci moje vlasy.
Pamätám si na letnú vôňu mokrého asfaltu,
pamätám si na zvedavé otázky v tvojich ústach.
Nezabúdam na odpovede, ktoré som ti nedala.
3 názory
Alam.Almas.
20. 03. 2020Podľa mna to je dobre napísané, aj keď ja vôbec nie som vyznalá kritička, všetko čo poviem je len z mojeho čítenia ale . . .
*
tiež mi v texte trošku prekážali niektoré klišé, ale ako celok sa mi to aj tak páči :o)
Aššurballit
17. 03. 2020trosku mi vadi take to "bitnicke" klise a na mna trochu prilis pateticke obrazy a la mliecna opona nasich pohladov. ale pracovat sa s tym v zasade da a potencial v tom je.