Mony Lyi

V týchto časoch, v ktorých momentálne žijeme som sa nechal inšpirovať majstrom v poézii, ktorého obdivujem a keďže prežil podobné situácie ako my teraz, rozhodol som sa, že aj na jeho počesť napíšem podobnú báseň. Opakujem ešte raz, v mnohom som sa pri písaní inšpiroval práve od tohto majstra.

Mnoho týždňov odvtedy uplynulo:

v kráľovstve Čarovného lesa,

ste možno poznali slečnu pod menom Mony Lyi

čo mala túžbu jedinú-

aby sme ruka v ruke šli.

 

Ja som bol mládenec a ona dievčina,

v kráľovstve Čarovného lesa,

kde nadovšetko ľúbili sme sa -

ja a Mony Lyi, moja jediná.

A tak začali závidieť mi

neviditeľní nepriatelia tí.

 

To bol dôvod, že sa odrazu

v kráľovstve Čarovného lesa

zjavil drobný nepriateľ z Wuhanu,

zavrel naše obľúbené miesta,

zahalil jej tvár

a uväznil na míle ďaleko,

mňa i moju milovanú,

uväznil ju do komntaty zavretú

preč od kráľovstva Čarovného lesa.

 

Pre našu lásku a sny

závisťou bdeli padlí anjeli

a iba preto (veď to každý vie 

v kráľovstve Čarovného lesa)

sa také kvapôčky z úst ľudí šírili

a vzali mi Mony Lyi.

 

No naša láska bola mocnejšia

nad lásky starších než my,

múdrejších, ako sme my.

Démon, vírus z netopierov, či morskej hlbiny

pochmúrny, krutý a zlý,

nemôžu  moju dušu oddeliť

od krásnej Mony Lyi:

 

veď nikdy slnko nezapadá bez toho, aby v ústrety 

nešla mi Mony Lyi,

sotva svitne Orión, či Veľký voz, zjaví sa mi

v nich jasný zrak prekrásnej Mony Lyi

a vždy cez celú hlbokú noc ležím verne po boku

nevesty drahej, svojho života, noc čo noc líham ta

v kráľovstve Čarovného lesa

pod koruny ihličnanov čarovných, predsa.

 

---