Koľajnice

Prítomnosť je ako nekonečná rovná trať električiek a vlakov 

Na železných koľajniciach z ocele a ľudských hodín histórie 

Stojím na nich 

Posúvam sa

Majú len pár centimetrov do šírky 

Preto je môj život balanc vo vetre skríženom so zvukami sveta

No do diaľky sú koľajnice nekonečné 

S koncom

Preto napredujem 

Ale raz mi je jasné že zastanem 

Prichádzajú ku mne veci čo po nich prejdú alebo len začali putovať 

Sú predo mnou 

A odchádzajú 

Sú za mnou

A prichádzajú 

Sprevádzajú ma

Kráčame chvíľu spolu po ceste života z ocele 

Prišiel si tak aj ty

Bol si všetkým lebo cez teba som  nevidela ani na moje koľajnice 

A teraz len sledujem 

Ako odchádzaš 

Bez rozlúčky som ťa stratila vo vetre 

A teraz zrazu vidím celý obzor tej cesty nekonečnej 

S koncom

Všetko naokolo

Akoby sa to čo bolo dávno vo hviezdach aj v kameňoch naplnilo

Osud nás je len tisícina 

Ešte toľko prejdeme 

Osamote

S inými 

Na ceste plnej prachu železa a sviežosti okolitého lesa

Na koľajniciach života