O jednej otázke

Nastala chvíľa položiť Ti jednu otázku,
na ktorú však už dávno vieme, ako odpoveď bude znieť.

Akýže teda ešte zmysel má?

Jednoducho, zamyká.
A ja s ľahkým úsmevom trpkú úľavu konštatovať budem smieť.

Ako vtedy, o jednu dekádu späť.

Všetky rozhrešenia a pozdravy ale trvajú naďalej.
Ako každý deň, keď v duchu jednomenná spomienka vyvstala.

A to je všetko k otázke tej; onú chvíľu už iná vystriedala,
a nepadnú tak slová jej.