Sám - apokalyptický denník

Deň 6. (ukážka)

Preboha! Snáď sa mi podarilo ujsť im. Sám ťažko verím tomu, čo teraz popíšem, no všetko je to pravda.

Včera som nedopísal denník, pretože ma niečo vyrušilo. Ako tak píšem, začul som otvárať dvere od domu. Najprv som si myslel, že sa mi to iba zdá. Nezdalo. Niekde v hĺbke srdca som dúfal, že sa vrátili naši, no nechcel som sa uponáhľať. Radšej som chvíľku ostal počúvať. Zanedlho sa potvrdila správnosť môjho rozhodnutia.

...

Otvoril som strešné okno a potichu zišiel dole. Všetky tvory boli vnútri. Bolo niečo po polnoci a Mesiac osvetľoval celé okolie. Zvuky z domu boli čoraz naliehavejšie a ja som vedel, že nesmiem na nič čakať. Rozbehol som sa.

...

Tlupa vyšla von a jeden z jej členov začal revať tak, že som to cítil až v kostiach. Bol som presvedčený, že hľadali mňa. Museli ma vidieť vtedy na susednej farme a sledovať ma až sem. Možno tento dom obliehajú už odvtedy, čo som sa vrátil. Keď si to tak uvedomím, mám obrovské šťastie, že sa mi podarilo vyhnúť sa im.

A bojím sa. Taký hrôzostrašný rev som nikdy nepočul. Teraz mi začína dochádzať, v akej vážnej situácii sa nachádzam. A nielen ja. Už chápem prečo je mesto prázdne. Kto alebo čo sú tieto tvory?

...

Predo mnou, asi dva metre od cesty, nehybne stála postava. Zmrzol som. Nevedel som, čo mám robiť, a tak som si iba kľakol. Konečne som videl tú bytosť zblízka. Mala malé nohy. Trup bol zaťažený dlhými, neobvykle silnými rukami. Pod ich ťarchou sa trup predkláňal. Určite je to tvor, ktorého som videl pred našim domom. Tento však zrejme spal. Ani len si ma nevšimol a počul som pravidelné, chraptajúce dýchanie. Vzduchom sa šíril nepríjemný zvierací zápach.

...

Je už večer. Som vystresovaný a nesmierne unavený. Po dnešných nočných udalostiach som ešte viac vystrašený. Bojím sa o svoju rodinu. Dúfam, že sa s tými bytosťami nestretli. Ak hej, ani si nechcem predstaviť čo sa mohlo stať.

***Pre viac informácií sleduj www.facebook.com/samdennik***

***CELÝ DEŇ NÁJDEŠ V KNIHE***