Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 437 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Novinky #2 (28. 9. 2019)
Novinky (1. 8. 2019)

+13 neviditelných
Dobrodruh Howl
datum / id01.05.2020 / 506470Vytisknout |
autorIskra
kategorieMiniatury prozaickéDalší dílo autora
zobrazeno39x
počet tipů0
v oblíbených0x
Prolog

Klokanom proti technike, a o jednu bombičku menej

Dobrodruh Howl

   Kalkulačku som musel podplatiť, ale nakoniec som sa k výpočtom dostal.
Boli trochu zdráhavé, viac vypočítavé ako nápomocné, ale všetko ukazovalo na vežu, severozápadne od Ráztočna, a presne tam som sa po dôkladnej príprave aj vybral. Zbavil som sa všetkého čo prišlo do módy začiatkom dvadsiateho storočia a vybavil sa len spoľahlivými topánkami a veľkou dávkou optimizmu, pretože iným veciam sa už v tejto dobe nedalo veriť. Veciam, ktoré predstierali, že sú niečo iné ako to, na čo boli vyrobené - hodinky, ktoré namiesto času vykrikujú na svojho nositeľa veci ako "hýb sa, už sedíš pridlho!" alebo telefón, čo začne prespevovať osobnú správu v miestnosti plnej ľudí, a to hlasom, za ktorý sa nemusel hanbiť ani Luciano… vravím zo skúsenosti, a tá skúsenosť bola na slučku.

Cesta trvala dlho, ale pretože sú autá v poslednej dobe príliš zvedavé, a špehúňske rádiá šíria správy rýchlosťou zvuku, osedlal som jedného z "klokanov" a vycestoval po starom. Bicykle tohto typu boli tak staré a rozhegané, že sa im aj zázrak industrializácie radšej vyhol oblúkom, a miestni im začali hovoriť jednoducho klokani - alebo tuko-trasy. Stroje síce kopali, ale inak ostali príjemne obyčajné a odhliadnuc od zvukov, ktoré vydávali akonáhle sa ich kolesá dotkli cesty, neobyčajne zamĺknuté. 

Raz sa otočiť, prejsť jedným západom slnka - potom som už miesto, kde bola bombička uložená, našiel jednoducho, a rovnako jednoducho prebehol aj jej únos.
Celý komplex veží a vežičiek strážila iba jedna stará doga, ktorý sa rada nechala rozptýliť kusom mäsa - narozdiel od premotivovanej kamery, ktorá aj po tom ako som jej odstrihol zrak dokola vykrikovala na všetky strany veci ako "ona nevidí, do pi*i, kur*a, ona nevidí!"
S hrobárom sme ju chvíľu krvilačne sledovali, ale nakoniec sme usúdili, že náš zásah nie je nutný, a týmto tempom za chvíľu aj sama dostane skrat.

Bombičku sme pochovali pod starým bukom v hermeticky uzavretom koši, skôr, ako stihla vybuchnúť, a zafarbiť celý svet na červeno.




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.