Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Mám zaracha

19. 05. 2020
10
8
563

V sobotu na cestičke popri Váhu pozorujem protiidúcich. Ťažko povedať, či prevládajú rúška, či je to pol na pol. Niektorí ich  majú v pohotovostnom režime pod bradou. Ja striedavo sťahujem a znova zakladám, cítim sa previnilo, ak  niekto má a ja nie. Petra si ho odmieta dať dole čo len na chvíľu, hoci ho bytostne neznáša a je to jeden z dôvod, pre ktorý odmieta vychádzky.

„Zložím si ho, až dovolí Igor Matovič.“

OK. Rešpektujem.

V nedeľu vyrazíme k Penziónu na kyselke.

„Dnes ráno oznámil hlavný hygienik, že ak bude naďalej vývoj priaznivý, v exteriéri rúška nebudeme musieť nosiť. Idem bez.“

OK. Ja rovnako ako v sobotu, riadim sa ostatnými. Ak sa blíži niekto s rúškom, zodvihnem si tunelový šál aj ja.

Stúpame povedľa potoka s kaskádami, ešte jedna zákruta a sme tam.

„Ja som ti to hovorila! Pozri, aká tlačenica tu je! Otočka, ide sa domov!“

Nemala som v pláne kupovať niečo v bufete, išlo o výlet.

„Niekto na nás máva, Peti. Je tam vozíčkar,“ nasmerujem ju, nech mi pomôže identifikovať trojicu pod lesom.

Vtom sama spoznávam Ondra, jej kolegu z edukačno-rehabilitačného centra s rodičmi. Namierim k nim, obojstranná radosť zo stretnutia. Všetci pociťujeme izoláciu, je vzácne porozprávať sa s inými, než so spolubývajúcimi, navyše s bezprostrednými srdečnými ľuďmi, so zmyslom pre humor.

Cestou späť ma otravuje bzukot v bezprostrednej blízkosti. Mykám hlavou, oháňam sa jednou rukou, druhou šoférujem.

„Čo tá včela, či osa pôjde so mnou až domov?“ znervózniem.

Obzerám sa, nevidím žiadny hmyz, a predsa je bzukot intenzívnejší. Rýchlo mi došlo, že ho mám vo vlasoch. Nepochopiteľným spôsobom sa dostala pod začiatok zapleteného vrkoča, cestu späť už nenašla. Odstavila som vozík na kraj cesty, stiahla gumičku, kým sa mi podarilo rozmotať vlasy, bodla ma a bzučala ďalej. Zvesila som hlavu a všetkými prstami prečesávala vlasy, kým som ju zachytila a odhodila.

Petra sledovala a komentovala: „Super! Zajtra ťa nepustím von! Nie si alergická na včely?!“

„Nie. Určite nie som. Nie je to po prvýkrát, čo ma poštípala.“

„Prečo práve ja musím byť svedkom takýchto udalostí?! Najskôr kliešť, teraz včela!“

„Pravdepodobne preto, že so mnou žiješ. Sotva sa to prihodí Ivane, keď býva na Vlčom Vrchu.“

„Ja si potom pripadám ako debil, keď ti neviem pomôcť!“


8 názorů

pozdravujem všetkých, bola to osa, nezanechala žihadlo, iba poriadnu hrču


8hanka
21. 05. 2020
Dát tip

posledné dni na hrádzi a v uliciach prevládajú bezrúškoví, aj veľké skupiny chodia bez...

hlavne, že bolo hygienikom povedané - v exteriéri bez rúška vzdialenosť aspoň 5 metrov...niekto si to pomýlil s 5 centimetrami, poniektorí na mňa pozerajú ako na exota...aj tak si rúško nasadím vždy, keď sa niekto priblíži...

včera som na hrádzi  za 20 minút stretla cez 80 ľudí, z toho mali rúško dvaja plus ja... 

skúsenosti so štipnutím mám tiež, v lete na koncerte na námestí mi vbehla pod šaty, ďobla do nohy dvakrát, bolo náročné nereagovať v dave:)


Potvory jedny bodavé... a byla to tedy vosa nebo včela? Ačkoli, ono je to asi jedno :)


Alegna
20. 05. 2020
Dát tip

***ráda jsem se s vámi prošla :-)


Je dobře, že se už rouška nemusí tam, kde to i zdravý rozum povolí.

U mých vlasů hrozí snad jen to, že by napichovali jablíčka jak ježkovi. :-)))


všichni máme hlad po setkávání...už to trvá dlouho......i já nosím roušku v pohotovostním režimu a ta nevítaná návštěva ve vlasech.....uffff.....pěkně jsi to napsala.....P.S. Na Vlčom Vrchu může potkat vlka a ten se do vlasů nezaplete(pokus o humor).....*/******


Andělka1
20. 05. 2020
Dát tip

***


Kočkodan
19. 05. 2020
Dát tip LGarra

Žihadlo může být příjemné jen v jedné formě – pokud jde o Gordona Sumnera alias Stinga.

A u vás jste měli také například Karola L. Zachara.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru