Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Starostlivé

10. 06. 2020
14
15
899

„Baba jedna! Kade chodíš? Už piaty deň ťa nemôžem vystriehnuť!“ víta ma dolná suseda, keď vediem Petru okolo jej dverí po schodoch.

Pozerám nechápavo, posledné roky sa chová priateľsky, preto som skôr prekvapená ako vystrašená.

„Chcem ti zachrániť ružu! Chytila ju pleseň. Poraď sa s Ivanou, je záhradníčka. Ale pozor! Máš tam aj hniezdo drozda. Tak aby ste zachránili ružu a nezabili drozdov,“ chrlí na mňa informácie.

„Dobre, teta, poradím sa.“

Nehovorím jej, že o plesni viem, som proti striekaniu, pukov má neúrekom, verím, že rozkvitne aj s belavými listami. Ako ona vie o mojom šípe, ktorý sa ťahá na druhej strane altánku, kam z jej záhrady nevidno, sa nepýtam. Zrejme je bystrozraká a dovidí na lístky zo svojho balkóna.

Pre pokoj v dome napíšem Ivane, predpokladám, že povie, preložené do slušného jazyka, kašli na to a bude vybavené. Tá mi obratom oznámi, že objednala ekologický  postrek, príde mi na moju adresu. Tak aj bolo. Už na druhý deň zarábam roztok do pol litrovej nádoby, otváram garáž a sú tam. Suseda s dcérou.

„Ideš striekať? To budeš mať málo! A čo to je?“ vyštartuje matka.

„Neviem, ako sa to volá. Keď bude málo, namiešam ďalšiu.“

Neprezradím, že je to iba sójový lecitín a slnečnicový olej. Pre ne málo jedovaté, aby účinkovalo. Pustím sa do práce, suseda opretá o palicu a diriguje: „Tuto pri tej ríne! Zober si rebrík! Aj zvrchu treba! Sú tam aj vajíčka?“

„Neviem teta, ja vidím hniezdo, iba keď si čupnem, ani by som nevedela, že je tam, keby nepoviete. Je obrastené zo všetkých strán, ako tam strčím hlavu? Poďte sa pozrieť vy, ak chcete.“

„Ten vták tam lieta zhora,“ naviguje ma.

„No, ale ja nelietam,“ nenechám sa rušiť pri práci.

O pár dní ma osloví mladá. No, mladá, šesťdesiatročná kópia svojej matky: „Už si striekala druhýkrát?“

„Nie, Ela. Po piatich dňoch treba.“

„Veď už je päť!“

„Päť?!“ čudujem sa, nechce sa mi veriť.

„Striekala si v piatok, sobota, nedeľa, pondelok, dnes je utorok!“ vyratúva.

„Ty si to pamätáš? Dobre, už je neskoro, ponáhľam sa za Petrou, tak zajtra.“

Prichádza bližšie, obzerá: „Pomohlo to! Lístky sú sviežejšie, ide kvitnúť.“

„Myslím, že by rozkvitol tak či tak, mala som to kedysi na kríkových ružiach.“

„Veru nie.“

Ráno odvediem Petru do chránenej dielne, rovno vo fialovej sukničke bežím do záhradky, vystriekam ďalšiu fľašu, liapem sa po stoličke, aby teta z balkóna videla, že som to neodflákla a postriekala aj zhora. Čakám mladých, večer by už bolo neskoro.

Obidve sa tešia rozkvitnutému kríku, presvedčené, že bez nich by zahynul.

 

 


15 názorů

áno, Petra je moja dcérenka

a tvoj komentár je pre mňa pohladenie, povzbudenie...ĎAKUJEM!


a2a2a
27. 06. 2020
Dát tip

Potřeboval jsem se osvěžit na duchu, a tak jsem zavítal. Bez tvých povídeček bych zahynul. Radost. Nevím, zda zde někdo píše lepší dialogy, jsou mistrné.

Petra je tvá dcerka? Pokud ano, tuším, odkud bereš ten výrazný laskavý nadhled. 8hanka píše, že by ji nenachalo klidnou nepatřičné strkání cizího nosu a vůbec se jí nedivím, mne také ne. Na druhou stranu právě tvůj laskavý nadhled, jak ho zmiňuji výše, je nejen v této povídečce tvým nejlepším, nejen literárním vysvědčením a námětem pro jiné v jejich vnímání každodennosti.


to je milé, že ku mne zavítal stromček... nuž teda vitaj!


stromeček
18. 06. 2020
Dát tip

no ona je to jedna z mála výhod stáří, že nikomu nestojí za to se se mnou hádat, i když jsem chytrý jak rádio Jerevan...:-)


už nie, hanka, kedysi áno...dnes to beriem s humorom a nadhľadom


8hanka
13. 06. 2020
Dát tip

neznášam, keď ma chce niekto dirigovať, organizovať mi prácu, naviac u Teba vidno, že lozia po Tvojom pozemku, starajú sa do toho, o čom by ani vedieť nemali...neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby to bolo naopak...

robiť niečo proti srsti len preto, aby bol "pokoj"? Ony sú spokojné a čo Ty? Neštve Ťa to trošku? Mňa by hej, som výbušnina


Evženie, nažrali, len dokedy, sú dosť nenažrané :)

áno, Arwen, naučila som sa, roky tréningu :)


Je důležité s lidmi vyjít a nevyběhnout, ačkoli je to někdy těžké. Hodně těžké...

Evženie toto pořekadlo používám také :)


Dobře to děláš. Kozy se nažraly a vlk zůstal pěkně celý. :-)))


ste milí,vďaka!


Andělka1
10. 06. 2020
Dát tip

Hlavně nebojovat...ale je to tak těžké. Pro Tebe určitě ne. Od malička nás učí bojovat, Už v pohádkách. Boj Dobra se Zlem.


Kočkodan
10. 06. 2020
Dát tip

Položme si legitimní otázku: Nepřehánějí to ta děvčata už trochu?

 

„Baba jedna“ bysom si k těbe povedať netrúfol, natož „Jaga“.


revírník
10. 06. 2020
Dát tip

Je pěkné, že chceš zachovat mír v sousedství, že neztrácíš nervy. Jen jestli to vydrží.


já bych je poslala do ....... pěkně jsi to .....zaonačila i napsala.....:-)))...*/***


Alegna
10. 06. 2020
Dát tip

máš ty ale trpělivost :-) a ať se růži pěkně kvete


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru