Havran

Jedna žena každý deň po celé leto kúpala vo vaničke na dvore svoje dieťa. Lebo

to bolo malé dieťa, novorodenec. Vždy, keď ho dokúpala vzala ho potom na ruky

a odniesla do domu. Tak tomu bolo aj v jeden deň po obede. No len čo ho

odniesla dnu tu s veľkým mňaukaním dobehla do domu mačka:"Mňaú-ú, mňaú-ú,

havran sa topí vo vaničke." Žena vybehla na dvor a naozaj. Vo vaničke sa topil 

havran. Z vaničky chytro vodu vyliala, vzala polomŕtveho havrana a dala mu do

nozdier umelé dýchanie. Premočený havran sa prebral k životu a ďakoval žene za

záchranu. Povedal jej:"Ďakujem ti. Zajtra prídi ku mne na zámok. Zomrela mi

kamarátka. Prídi na pohreb. Ale prídi tak ako keby si rovno vstala z postele.

Neučesaná, neumytá. Len v nočnej košeli." Keď to dopovedal odletel preč. Ako

havran povedal tak žena aj urobila. Ani sa neučesala. Ani neumyla a šla iba v

nočnej košeli. Dieťa dala opatrovať sestre a vyrazila. Vedela do ktorého zámku

ísť. Bol tu iba jediný na okolí. Ale čo nevedela než havrana stretla, že zámok

patrí jemu. Pod zámko natrafila zrovna na pohrebný sprievod.. Zaradila sa do

zástupu a šla. Tu k nej podišiel jeden zo smútiacich a povedal jej:"Vyzeráte

horšie ako ten umrlec v rakvy! Odíťte odtiaľto! Taká hanba!" Ale žena sa nedala

a ďalej stúpala so sprievodom, ktorý smeroval k zámku. Tu začul tamtoho

jeden zo zástupu a tiež povedal:"Hotový umrlec! Tak je!Kto to kedy videl ísť

na pohreb rovno z postele. Choďte preč!" Ale žena sa nedala. Povedala mu:

"Hlavne, že vy ste sa doma módili akoby ste išli na módnu prehliadku." Vtom

nadletel ponad nich havran a v tej chvíli ako sa mu nohy dotkli zeme premenil

sa na človeka. "Vyslobodila si ma, lebo si sa nedala. Vyslobodiť ma mohol iba 

ten kto pôjde v pohrebnom sprievode rovno tak ako vstal z postele. Musel

som nájsť človeka, ktorý by sa podujal na to ísť na pohreb neučesany, rovno

taký ako stal ráno z postele. V nočnej košeli."

Havran mal cez plece prehodenú kapsičku a žena mu na ňu pozerala. Povedal:

"Pozeráš sa na moju tašku čo mi visí cez rameno. Skôr sa ale pozeráš na lebku

čo je vytlačená na taške. Bol som s tou taškou kedysi na pohrebe. Všetkým sa

to zdalo nevhodné a pustili sa do mňa tak ako do teba teraz. Prekliali ma 

a ja som sa zmenil na havrana. Preto si ma musela vyslobodiť tak, že si prišla

neučesaná a iba v nočnej košeli." Potom už spolu šli v sprievode. A po pohrebe

šli spolu aj na kar. A či to už bolo vhodné, alebo nevhodné tu ju premenený

havran požiadal o ruku.