Vládca smútku

Muž so ženou sedeli v záhrade na lavičke. Muž povedal:"Tie pivone, tulipány,

narcisy a tiež tie zakvitnuté čerešne sú nevďačné kvetiny. Kvitnú iba chvíľu."

Vtom sa pri nich zjavil muž a povedal nahnevaným hlasom:"Ja som tu kedysi

býval! Stal som sa čarodejom lebo som príliš smútil za týmto domom čo som

vám predal. Prečo myslíte, že vám vysychali ruže? Lebo som smútil za týmto

domom. Pre mňa už bol veľký, keď mi zomrela žena. Smútil som za rozkvitnu

tými čerešňami. Za jabloňami. Za ružami, pivóniami. Za kosatcami. Prial som

vám aby ste boli rovnako šťastní ako sme boli my."

    "Poznávame vás," povedala žena. "Ste to vy."

    "Áno, som to ja. A teraz tvoj muž zomrie pre ten jeho nevďak. Nikto nebude

takto rozprávať o mojich kvetoch. Vidím, že si si vysadila už aj svoje kvety. Vraj

nevďačné kvety."

Žena chcela muža zachrániť a preto povedala:"Musíš sa tých kvetov za tú malú

chvíľku čo kvitnú nabažiť. Pozeraj na tú krásu, lebo rozkvitnú až o rok. Tá chvíľa

stojí zato. Keď voňajú a sú krásne." 

Čarodej sa zamyslel a povedal:"Veľmi rozumná reč. Krásna reč. Zato darujem

tvojmu mužovi život." Zrazu zmizol. Veľa krát stretli v meste toho muža čo im

predal dom. Toho muža čo sa predstavil ako čarodej. Ale už nikdy nepovedal, že

to on je ten čarodej smútku.