Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sám - apokalyptický denník

05. 07. 2020
0
1
205

Príbeh Tea Hurdlesa, mladíka, ktorý sa z prírody vracia k civilizácií aby zistil, že tá prestala existovať.

Čo sa stalo?

Toto je jeho denník.

 

Deň 10. (ukážka)

Cestou som narazil na stádo pasúcich sa danielov. Premýšľal som, či sú Šedí zvieratá alebo ľudia. Ich správanie skôr napovedá o prvej možnosti. Niektoré ich činnosti však vyzerajú, že ich ovláda akási inteligencia. No aj človek je schopný zvieracích činov a predsa je považovaný za ľudskú bytosť. Nie je ľudstvo iba skupinou inteligentnejších zvierat?
...
Už z diaľky som spozoroval nezvyklé množstvo múch. Ich nepríjemný, do kostí vchádzajúci bzukot v tomto tichu prenikal ako zvuk vŕtačky. Onedlho som mal zistiť, kvôli čomu sa ich tu toľko zdržuje. Na zemi ležalo totálne roztrhané telo. Na chvíľu som sa musel odvrátiť a vstrebať otrasný obraz, ktorý sa mi naskytol.
...
Z diaľky ku mne začal doliehať už známy rev. Vedel som, že sú nablízku. Nečakal som, rozbehol som sa a za pár minút som bol preč z jeho dosahu. Až potom som spomalil. Predo mnou sa rozprestrelo prekrásne údolie, cez ktoré pretekal horský potok. Na konci tohto údolia som uvidel nejaký objekt.
...
K miestu som prišiel úplne vyčerpaný až po niekoľkých hodinách. Slnko už pomaly zapadalo a donútilo ma tak prenocovať na tomto mieste. Musel som preskúmať tajomstvo, ktoré stálo predo mnou.
Včera som si spomenul na príbehy môjho dedka, ktoré mi vyprával v detstve. Keďže zažil vojnu, často sa v nich objavovali aj atómové kryty. Práve som pred jedným takým stál. Neostávalo mi nič iné, iba otvoriť tieto hrdzavé dvere a vstúpiť dnu.
...
Vo vzduchu visel ťaživý vzduch nasýtený osudmi mnohých. Na zemi boli deky, papiere a všade boli pohodené prázdne fľaše a odpadky. Toto nasvedčovalo tomu, že niekto tento úkryt už navštívil. Otázkou bolo, či to bolo už dávno.
Prevracal som deky v snahe nájsť niečo, čo by mi napovedalo. Všade tu pobehovali šváby a v rohoch boli škvrny, ktoré svedčili o tom, že návštevník nevychádzal von ani preto, aby si vykonal potrebu. Potom mi napadlo preskúmať odpadky. Vzal som si jednu fľašu a skontroloval dátum výroby. Fľaša bola súčasná!
...
Niekto tu bol a bolo to len pred nedávnom. Koľko chýbalo k nášmu stretnutiu? Stavím sa, že obyvateľ úkrytu odišiel pár minút pred mojim odchodom. Tak som bol touto myšlienkou presvedčený, že som sa otočil a vybehol von v nádeji, že ho ešte zastihnem niekde v okolí. Zistil som však, že je vonku už tma. Rozhodol som sa teda, že tu prespím. Ostal som izolovaný od sveta a ešte raz som s baterkou skontroloval kryt. Našiel som lôžko, ktoré som si prvýkrát nevšimol. Vo vankúši som našiel ďalekohľad. Otočil som deku. Bol pod ňou akýsi lístok. Priblížil som k nemu baterku a čítal: „Zásoby došli. Musíme opustiť kryt. Boli sme šiesti, dvoch už dostali. Pán Boh nám pomáhaj.“
...
Šťastie je vrtkavá vec a hneď, ako sa mu pozrieš do tváre, urazene sa odvráti.

 

***Pre viac informácií sleduj www.facebook.com/samdennik***

***OSTATNÉ DNI NÁJDEŠ V KNIHE*** 


1 názor

Philogyny
05. 07. 2020
Dát tip

Nedávno tu někdo prostříhal plot obory s daňky...jsou všude a nikde...tak jako my...možná je taky dostali.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru