Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 440 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Novinky #2 (28. 9. 2019)
Novinky (1. 8. 2019)

+14 neviditelných
Sám - apokalyptický denník
datum / id05.07.2020 / 508699Vytisknout |
autorTomáš Hegli
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
témaSci-fi
zobrazeno43x
počet tipů0
v oblíbených0x
Prolog

Príbeh Tea Hurdlesa, mladíka, ktorý sa z prírody vracia k civilizácií aby zistil, že tá prestala existovať.

Čo sa stalo?

Toto je jeho denník.

Sám - apokalyptický denník
 

Deň 10. (ukážka)

Cestou som narazil na stádo pasúcich sa danielov. Premýšľal som, či sú Šedí zvieratá alebo ľudia. Ich správanie skôr napovedá o prvej možnosti. Niektoré ich činnosti však vyzerajú, že ich ovláda akási inteligencia. No aj človek je schopný zvieracích činov a predsa je považovaný za ľudskú bytosť. Nie je ľudstvo iba skupinou inteligentnejších zvierat?
...
Už z diaľky som spozoroval nezvyklé množstvo múch. Ich nepríjemný, do kostí vchádzajúci bzukot v tomto tichu prenikal ako zvuk vŕtačky. Onedlho som mal zistiť, kvôli čomu sa ich tu toľko zdržuje. Na zemi ležalo totálne roztrhané telo. Na chvíľu som sa musel odvrátiť a vstrebať otrasný obraz, ktorý sa mi naskytol.
...
Z diaľky ku mne začal doliehať už známy rev. Vedel som, že sú nablízku. Nečakal som, rozbehol som sa a za pár minút som bol preč z jeho dosahu. Až potom som spomalil. Predo mnou sa rozprestrelo prekrásne údolie, cez ktoré pretekal horský potok. Na konci tohto údolia som uvidel nejaký objekt.
...
K miestu som prišiel úplne vyčerpaný až po niekoľkých hodinách. Slnko už pomaly zapadalo a donútilo ma tak prenocovať na tomto mieste. Musel som preskúmať tajomstvo, ktoré stálo predo mnou.
Včera som si spomenul na príbehy môjho dedka, ktoré mi vyprával v detstve. Keďže zažil vojnu, často sa v nich objavovali aj atómové kryty. Práve som pred jedným takým stál. Neostávalo mi nič iné, iba otvoriť tieto hrdzavé dvere a vstúpiť dnu.
...
Vo vzduchu visel ťaživý vzduch nasýtený osudmi mnohých. Na zemi boli deky, papiere a všade boli pohodené prázdne fľaše a odpadky. Toto nasvedčovalo tomu, že niekto tento úkryt už navštívil. Otázkou bolo, či to bolo už dávno.
Prevracal som deky v snahe nájsť niečo, čo by mi napovedalo. Všade tu pobehovali šváby a v rohoch boli škvrny, ktoré svedčili o tom, že návštevník nevychádzal von ani preto, aby si vykonal potrebu. Potom mi napadlo preskúmať odpadky. Vzal som si jednu fľašu a skontroloval dátum výroby. Fľaša bola súčasná!
...
Niekto tu bol a bolo to len pred nedávnom. Koľko chýbalo k nášmu stretnutiu? Stavím sa, že obyvateľ úkrytu odišiel pár minút pred mojim odchodom. Tak som bol touto myšlienkou presvedčený, že som sa otočil a vybehol von v nádeji, že ho ešte zastihnem niekde v okolí. Zistil som však, že je vonku už tma. Rozhodol som sa teda, že tu prespím. Ostal som izolovaný od sveta a ešte raz som s baterkou skontroloval kryt. Našiel som lôžko, ktoré som si prvýkrát nevšimol. Vo vankúši som našiel ďalekohľad. Otočil som deku. Bol pod ňou akýsi lístok. Priblížil som k nemu baterku a čítal: „Zásoby došli. Musíme opustiť kryt. Boli sme šiesti, dvoch už dostali. Pán Boh nám pomáhaj.“
...
Šťastie je vrtkavá vec a hneď, ako sa mu pozrieš do tváre, urazene sa odvráti.

 

***Pre viac informácií sleduj www.facebook.com/samdennik***

***OSTATNÉ DNI NÁJDEŠ V KNIHE*** 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

05.07.2020 16:49:11dát kritice tipPhilogyny

Nedávno tu někdo prostříhal plot obory s daňky...jsou všude a nikde...tak jako my...možná je taky dostali.



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.