Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sklamaná 5

08. 07. 2020
10
8
474

Petra má dnes poobednú. Otvorím garáž, kúsok od dverí stojí Adamov bicykel. Stŕpnem, pripadám si ako vo filme Noci s nepřítelem. Čakám Petrinu reakciu, nič. Našťastie je nepozorná, nevšímavá k okoliu. Možno, keby na ňom nebola zavesená jeho hnedá diplomatka, nevenujem mu pozornosť ani ja. Myslela by som si, že je niekto u susedov. Nenápadne sa obzerám, hodím pohľad aj do záhradky, Adama nikde. Nechcem Petru znervózňovať, viem si predstaviť, v akom strese by bola v robote, keby tušila, že je niekde nablízku. Vyriešim to takto:„Evi, keby sa tu náhodou objavil vysoký štíhly mládenec a chcel by hovoriť s Petrou, tak ona s ním nie. Má takého čudného kamaráta, ktorého všade zablokovala, tak aby ste o tom vedeli. Kým sa stretávali, ukázala mu, kde má chránenú dielňu. Mohol by si napríklad vymyslieť, že som ho ja pre ňu poslala.“

„Samozrejme. Sem nikto cudzí nesmie a určite by som ju nedala nikomu, len vám.“

„OK. Ďakujem.“

Cestou späť sa zastavím v obchode, blížim sa k hlavnému vchodu a tam stojí Adam, s veľkou zabalenou kyticou. Podľa stopiek sú to ruže. Tak preto ten osamelý bicykel. Odbehol do kvetinárstva pre kyticu.

Mohla by som mu povedať – zmizni, Adam a viac sa tu neukazuj!

Pozerá na mňa skôr placho a ustrašene, ako prefíkane, priamo do očí, neuhýba.

„Adam, čo tu robíš? Jasne sme ti napísali, aby si nepísal, nevolal, nechodil sem.“

„Prišiel som sa ospravedlniť.“

„Pozri, ja sa na teba nehnevám. Neprajem ti nič zlé. Dávaj na seba pozor! Nájdi si slušnú prácu. Nenamotaj sa na pyramídové hry. Dostaneš sa do problémov a nebude cesty späť.“

„Dobre.“

„ Takto sa dohodneme. Všetko je odpustené, zabudnuté, ale za Petrou viac nechoď! Nájdi si seberovné dievča!“

„Dobre.“

„Ahoj.“

„Dovidenia.“

Odomknem, zatvorím, nechám ho tam stáť s kyticou. Keby mi ju priamo podal, neviem, či by som ju dokázala odmietnuť, ale nechcela som ju.

Premýšľam. Aj jeho mama je Gabika. Koľko strachu, trápenia s ním zažila. Nemocnica, kóma, operácia, rehabilitácia. Snažila sa vychovať z neho slušného človeka. Na koľko je sám zodpovedný za svoje konanie? Je ťažko zdravotne postihnutý. Nedokážem ho vnímať iba ako chalana, čo chcel ublížiť mojej dcére.


8 názorů

revírník
09. 07. 2020
Dát tip

Aspoň doufat.


Gora
08. 07. 2020
Dát tip

Budeme:-)


Budeme doufat, že se polepší?


8hanka
08. 07. 2020
Dát tip

často mám problém podobný tomuto...

Vás dve "poznám", čítam o Vás roky, ste mi blízke, teším sa i tŕpnem spolu s Vami, nazerám Vám do rodiny, som nahnevaná, ak Vám niekto ublíži,sklame dôveru ako Adam...a potom čítam ďalej a...

tiež má mamu,  ktorá ho ľúbi, prežila veľa trápenia, on tiež...ľahké je odsúdiť, ako som urobila po prvom prečítaní, ťažšie snažiť sa pochopiť, najmä, ak je jasné, že nevidím veľké šance, že sa z toho dostane...

 


Kočkodan
08. 07. 2020
Dát tip

Lepší by bylo bývalo: „Sbohom.“


chela som ťa pochváliť, že si si dala celú Sklamanú na dúšok a ty už po druhýkrát! vďaka, black!


člověk dokáže lecos pochopit...ale vocamcať-pocamcať..... je sám zodpovedný za svoje konanie! ..........*/**


Andělka1
08. 07. 2020
Dát tip

***


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru