Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Imaginatívny kapitalizmus: prológ

Výběr: vk, Karpatský knihomoľ
26. 08. 2020
9
6
769
Autor
e.eucrow

Na začiatok mám naozaj len zopár najnutnejších pripomienok,

ale ako tak nad tým premýšľam, asi by bolo lepšie ich rozpovedať

prostredníctvom nejakého príbehu. Bohato postačia dve hlavné postavy

(muž a žena, mená nie sú podstatné), niekoľko desiatok neprítomných

komparzistov a priestor jednoaktovky. Už niet ani stopy po okolitej horľavosti,

ale tak trochu sa obávam, že sa prerieknem a privolám na seba hnevlivý genius loci

dávno strateného mesta, napríklad práve toho nášho. Ale teraz už niečo k tomu príbehu.

 

V prvom a zároveň poslednom akte dostanú prednosť jazerá,

plné technokratických kvetov a úryvkov z odborných textov.

Je ale dôležité, aby na seba nadväzovali. Prológ ešte stále pôsobí

až príliš vecne, akoby nešlo ani tak o začiatok, ale chaotické vhodenie

priamo doprostred abstraktného a nekonkrétneho deja, ktorým sa ako vlny

valia šokujúce pointy, bez toho, aby mohli byť adekvátne vstrebané.

Odkiaľ sa napríklad vzali tie melancholické škrabošky a krkolomné

gymnastické kúsky, stále vykonávané popri rannom škriekaní vtáctva?

Prečo sa v opustených izbách trúchli nad osudom hostí, ktorí sa nedostavili?

Vieš, ono je to taká miestna tradícia, nehľadaj za tým nijaké zlé úmysly.

 

Takže nejde o provokáciu? Ani o snahu posunúť hranice znesiteľného

a akceptovateľného zase ďalej? Nečakal by som, že z toho budú

nejaké problémy, koniec-koncov je jasné, že aj tieto formy umenia

si svojich fanúšikov stále dokážu nájsť. Možno by sme si mali prehodiť repliky,

vyškrtnúť tie jazerá a trochu viac sa sústrediť na prítomný okamih. Zároveň

by nebolo odveci nanovo si zadefinovať, o čom sa to vlastne rozprávame

a o čo nám ide, bezpochyby nám potom začnú dávať zmysel aj naše

vzájomné odpovede, dokonca na ne budeme nahliadať v kontexte rôznych

estetických štýlov. Čo sa páči tebe, nemusí sa páčiť mne, to je stará

známa pesnička, ktorej slová poznáme až pridobre. Tak do toho,

hlavne žiadny stres a príliš netlačiť na pílu. Ono sa to už nejak poddá.


6 názorů

e.eucrow
02. 09. 2020
Dát tip

vdaka :)


pradlo_
02. 09. 2020
Dát tip

zaujimave to je. Pacia sa mi vlny sokujucich point, ktore nemozu byt adekvatne vstrebane, ale je tam toho viac.


e.eucrow
30. 08. 2020
Dát tip

vdaka za komenty a nazory :)


Silene
27. 08. 2020
Dát tip

Mému čtenáři chvílemi dokázala půda pod nohama přirůstat.


Čo sa páči tebe, nemusí sa páčiť mne, ale tu sa zhodnem s vk.

Kým členenie na strofy má v mojom ponímaní isté odôvodnenie, mám podozrenie, že toto nie sú technicky typické voľné verše. Myslím tým na zalamovanie riadkov, kedy verš by mal zodpovedať dĺžke jedného riadka. 


vk
26. 08. 2020
Dát tip

páči sa mi to strácanie pôdy pod nohami


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru