Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sám - apokalyptický denník

30. 08. 2020
0
0
194

Príbeh Tea Hurdlesa, mladíka, ktorý sa z prírody vracia k civilizácií aby zistil, že tá prestala existovať.

Čo sa stalo?

Toto je jeho denník.

Deň 11. (ukážka)

Čo ak sú všetci ľudia už mŕtvi? Čo ak už nikdy nestretnem žiadneho človeka? Nikdy sa s nikým neporozprávam, nikoho neobjímem, s nikým sa nezasmejem?
...
Pomaly a obozretne som otvoril dvere – nechcel som predsa slepo vbehnúť do otvoreného priestranstva. Opatrne som vyšiel a použil ďalekohľad, ktorý som našiel v úkryte. Pozeral som sa cezeň, keď som zachytil pohyb.
...
Nemal som potuchy, ktorým smerom sa mám vybrať. Rozhodol som sa, že preskúmam okolie úkrytu a zistím, či nenájdem nejaké stopy. Pôda bola vlhká a darovala mi odtlačky topánok. Našiel som tak smer a vedel som, kadiaľ mám ísť.
...
Po niekoľkých kilometroch som našiel vyhasnuté ohnisko. Bolo už studené, ale aspoň viem, že idem správne. Vzrušenie z možného kontaktu s ľuďmi vo mne narastalo. Ešte pár hodín som sledoval stopy, keď náhle zabočili do hustého lesa. V lese bolo sledovanie stôp čoraz náročnejšie, až som ich napokon stratil. Sklamane som zastal a chvíľu som si oddýchol. Ostal som stáť na mieste, kde sa stopa stratila a rozhliadal som sa po hustom lese. Zrazu som zbadal akýsi červený objekt.
...
Ľudia! Konečne ľudia! Jeden človek stál pri strome a dvaja ležali na zemi, zrejme spali! Sám som neveril, že sa mi to podarilo a plný radosti som na nich začal kričať. Neuvedomoval som si nebezpečenstvo, ktoré z toho môže plynúť. Bol som taký šťastný, že na ničom inom mi nezáležalo. Ľudia však na moje výkriky nereagovali. Až keď som podišiel bližšie, zistil som prečo.
...
Stretol som naozaj ľudí, no s týmito sa už neporozprávam. Oni, tak isto ako aj ich priatelia, už svoj boj prehrali. Človek, muž, ktorého som zbadal prvého, naozaj stál. Bol však pribitý k stromu obrovským klinom, ktorý mu trčal z brucha. Celé jeho nohy boli pokryté tmavou krvou. Pod týmto úbohým mužom bola na zemi obrovská kaluž jeho vlastnej životodarnej tekutiny zmiešaná s lístím. Už navždy bude súčasťou tohto miesta.
...
Dvaja ľudia, ktorí ležali na zemi – muž a žena – boli tiež mŕtvi. Neodvážil som sa otočiť ich tvárou hore. Radšej som sa k nim ani nepriblížil. Otočil som sa chrbtom k tomuto otrasnému obrazu, keď som si spomenul na lístok z úkrytu: „Boli sme šiesti, dvoch už dostali.“ Ďalších troch dostali Šedí tiež. Šiesty a posledný z tejto skupiny môže byť stále nažive!
...
Prišiel som až ku skalám, popri ktorých tiekol plytký potok. Keď som v diaľke zbadal ležiaceho človeka, zastal som. Ďalekohľadom som si miesto prezrel. Šiesty neodpočíval, aj on bol mŕtvy. Nádej sa vo mne zrútila ako lavína. Pokojne mohol skočiť zo skál, no myslím, že aj jeho cestu napokon ukončili Šedí. To sa mi o chvíľu potvrdilo.

 

***Pre viac informácií sleduj www.facebook.com/samdennik***

***CELÚ ČASŤ NÁJDEŠ V KNIHE***


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru