Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 443 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Zelené oči II. diel - 71.-72- kapitola
datum / id16.10.2020 / 512364Vytisknout |
autorVečný snílek
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
témaHistorické
zobrazeno27x
počet tipů1
v oblíbených0x
Zelené oči II. diel - 71.-72- kapitola

                                                                    71. kapitola  

 

     Sidóniu ráno zobudili ostré lúče slnka, ktoré jej svietili priamo do očí. Otočila hlavu a videla Stefana, ktorý ešte spal. Pritláčal sa na ňu a ohrieval svojim telom. 

    Prešla mu palcom po nohe, poškriabala nechtom. Pohniezdil sa a zamrnčal niečo nezrozumiteľné. Keďže toto nezabralo, rozhodla sa urobiť niečo účinejšie. Prešla mu dlaňou po hrudi a poťahala pár chĺpkov. Na to sa prebral. Otvoril najskôr jedno oko, a potom aj druhé. 

,,Už je ráno?" 

,,Pomaly bude obed," klamala a usmiala sa. 

,,Neverím. Ty nie si, len pekná zlodejka, ale si aj klamárka." Nezabudol ju uštipnúť na holý zadok. 

,,Joj!" Potriasla nohami. ,,Musíme vstať, môj pane, nebudeme predsa ležať celý deň v posteli." 

,,No, a... nič by sa nestalo," zamrnčal a chcel sa obrátiť na druhú stranu. 

,,Nie, nie... to ti nedovolím. Čo, keď príde Iramad a nájde nás nepripravených v posteli, čo potom?" 

   Stefano sa zatváril odrazu vážne. ,,Chceš sa za mňa naozaj vydať?" 

,,Áno. Už som ti to povedala. Ja svoje slová neberiem naspäť, keď ich vyslovím, tak platia." 

,,To je dobre, lebo by sme sa mali zobrať, čo najskôr. Máš pravdu, mali by sme vstať." Vyskočil z postele a začal sa obliekať. 

,,Kam ideš? Nemyslela..." 

,,Idem pohľadať kňaza." 

,,Preboha, načo?" Podoprela sa na lakťoch a pozerala ako si naťahuje nohavice, košeľu, zaviazuje topánky. 

,,Prečo sa odrazu ponáhľaš?" 

,,Povedal som. Idem pohľadať kňaza, aby nás oddal." 

,,Už dnes?" 

,,Nechcem čakať." Nasadil si klobúk a zapol posledný gombík na kabátci. ,,Mala by si aj ty vstať a upraviť sa, lebo som o chvíľu naspäť aj s kňazom." Zatvoril za sebou dvere. 

  Sidónia hodnú chvíľu na ne pozerala. Premýšľala, prečo sa začal z ničoho nič tak ponáhľať, aby sa stali manželia. Potom ju napadlo, či sa neobával, že sa plán nezdarí. Nechcela na to, ani pomyslieť, že by mal vyhrať Iramad, ale stať sa môže hocičo. Preto dúfal, že meno Saerda ju aspoň trocha ochráni. A tiež chcel, pre ňu niečo viac, ako, len zmluvu otrokyne. Určite nechcel dopustiť, aby padla do rúk mužom ako bol Ballan, Onirpa, alebo Iramad. 

 

                                                    X                    X               X

 

                                                           72. kapitola 

 

       Sidónia počula klopanie na dvere. Strhla sa, lebo nikoho nečakala. Potom  ju napadlo, že to bude Pončo.Určite jej niečo doniesol. Možno nejakú sladkú dobrotu. Vždy to tak robil. Ak, niekde objavil sušené ovocie naložené v cukre nezabudol na ňu, lebo vedel, že tejto maškrte nedokáže odolať. 

  Rýchlo si pretiahla cez hlavu šay a šla otvoriť. Na jej prekvapenie za dverami stála Júlia Marzo. 

,,Nie je tu Stafano? Hľadala som ho v jeho izbe, ale tá je prázdna." 

  Sidóniu zachvátila žiarlivosť, keď videla dokonale upravenú a priam žiariacu kurtizánu, ktorá si dovolila vojsť do izby Stefana, ako keby bol jej milenec. Túžila jej ublížiť, nie telesne, ale pichnúť na tom správnom mieste tak, ako to vedela urobiť Júlia. 

,,Bol tu, ale pred chvíľou odišiel." 

,,A kam? Chcela som mu povedať niečo dôležité." 

,,Šiel pohľadať kňaza. Chceme sa, čo najskôr zobrať." 

,,Zobrať?" Júlia ostala zarazene stáť a civieť na dievčinu. 

,,Ale, veď..." zasekla sa. ,,Ty si obyčajná otrokyňa," dostala nakoniec zo seba. 

,,Otrokyňa sa môže vydať za svojho pána. To nie je zakázané." 

Júlia fľochla. ,,Zmenila si sa, dievča. Už nie si taká bojazlivá. Vidím, že život po boku Stefana ťa naučil mnohému a tiež aj..." nedokončila. ,,Takže druhú komnatu už nebudete potrebovať. Dám ju vypratať a preniesť Stefanove veci sem." Stále sa z toho nedokázala spamätať. Oprela sa o zárubňu dverí. ,,Daj si pozor, aby si ho nezačala nudiť, lebo ti utečie možno aj za..." 

,,To sa nestane," nenechala ju dohovoriť Sidónia. 

   Júlia potriasla hlavou. Ovládla svoje emócie a závisť. Kútikom úst sa usmiala. 

,,Prišla som povedať Stefanovi, že som napísala Iramadovi list a poslala po poslovi, ktorému dôveruje, lebo aj Onirpa využíval jeho služby." 

,,Dobre, poviem mu to, keď sa vráti," krátko konštatovala Sidónia. 

  Júlia Marzo ešte raz na ňu pozrela. Zvrtla sa a už odchádzajúc povedala: ,,Keď sa Iramad ozve dám mu vedieť." 

 

                                                     X                           X 

 

      Renzovi sa podarilo získať miesto pomocného kuchára v kuchyni Jeho Svätosti. Snažil sa byť tichý, nenápadný, neodvrávať a nepriťahovať pozornosť. Nechcel, aby si ho zapamätali. Človek, ktorý nenarobí veľa rozruchu okolo seba rýchlo zmizne z pamäti ľudí. Dokonca časom si nikto nedokáže spomenúť na jeho meno. A práve to potreboval. Objavil sa z čista jasna a tak chcel aj odísť. V tichosti, keď bude všade panovať zmätok sa proste vyparí. Taký bol jeho plán. 

   Keď mal voľný deň zašiel do lesa. Dlho blúdil a hľadal divo rastúci Oleander. Navliekol si rukavice a odpílil pár haluzí. 

   Romano, ktorý šiel s ním sa čudoval, prečo niečo také robí. ,,Dúfam, že to nechceš zobrať do môjho domu? Narobíš tam viac škody ako osohu. Bude sa mi to povaľovať úplne všade." Romano Ravelli ostal zhrozený. ,,Čo povedia moji nájomníci, keď prídu do kuchyne pre jedlo a uvidia tieto haluze." 

   Stefano tíšil jeho zlosť. ,,Priateľu, nemusíš sa báť. Tvoja svetiňa ostane čistá. Olámem, len kvety a nechám vysušiť." 

,,Načo?" 

,,Neprezradím. Sám uvidíš." 

,,Si blázon, vieš o tom? Nikdy sa ti nepodarí otráviť Borgiovcoch. Sám si mal možnosť vidieť, že vojak, Santini, dozerá na prípravu jedla pre Pápeža ako jastrab. Nič mu neujde. Oči má všade. Preto si ho Svätosť tak cení a verí mu. Ak, ťa zbadá, že mu pridávaš do jedla nejaké sušené prísady, zastaví ťa a všetko vyhodí. A ty skončíš v lepšom prípade v hladomorni a v horšom prídeš o hlavu. Ani ja neostanem bez trestu, lebo som ťa doporučil." 

,,Len pokoj, Romano. Ty si veľký starachopud," Renzo tíšil jeho rozhorčenie. 

,,Nepotrebujem nepríjemnosti s Borgiovcami. Vtedy som ho chcel uškrtiť vlastnými rukami. Lenže som sa k nemu nedostal, je dobre strážený," vzdychol. Bolo evidentné, že spomienky mu prinášajú obrovský žiaľ. 

  Renzo ho potľapkal po pleci. ,,Neboj sa, nikto ťa nebude so mnou spojovať. V tichosti sa vytratím. Nikto nezbadá, kedy a prečo som odišiel. Pomocníci sa stále striedajú o nich nie je núdza." 

,,Uznávam," povedal miernejšie Romano. Pokrčil ramenami. ,,Ale i tak musíme spáliť tieto odrezky, ktoré sa tu váľajú, aby nič nenašli." 

,,To by som ti neradil, lebo ak priložíš tieto prúty do ohňa..." Renzo urobil pauzu, nechcel staršieho muža vystrašiť. ,,... potom by sme mohli obidvaja zaspať spánkom z ktorého by nás už nezobudili." 

 

                                          X                     X                    X

 

   




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

19.10.2020 18:05:41dát kritice tipVečný snílek

Som rada. že ťa to baví, Ruženka.

16.10.2020 16:01:02dát kritice tipRuža z Moravy

Tak snad to bude opravdu dobrý konec- je to napínavé stále...



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.