Keď miluješ

Keď miluješ

Keď miluješ, až srdce bolí

a ústa mlčia v tichej zbroji,

keď ti pre to až srdce trhá

a stále cítiš, že si druhá...

Keď miluješ a nesmieš zradiť

nikomu, že si dávaš radiť

v noci od hviezd a od Mesiaca,

aj keď máš byť dávno spiaca...

Keď miluješ a v noci nespíš,

iba v mozgu a v srdci máš skrýš,

kde máš všetko už uschované

a kde poznáš aj nepoznané...

Keď miluješ a chceš byť len s ním

a vieš, že na to už nie je rým,

nemožné sa stáva nemožným,

ty a smútok býva totožným...

Vtedy chceš vykričať na celý svet,

či správne je darovať najkrajší kvet

a omamné reči vypúšťať z úst,

keď pravda už nie je, čo počuješ húsť...