Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Cyklus 90

07. 11. 2020
8
3
357
Autor
Atrej

Nostalgia ako najnižšia forma uvažovania.

 

Duch Petra Steinhübela stojí

pred budovou bývalých mraziarní

a pohľad mu nervózne tiká k streche Rozadolu

 

po Trenčianskej prúdia davy

od Lidla späť na Dulovo námestie

no Petra S.

prezývaného Žaluď

si nikto nevšíma

 

možno by si spomenuli

iste by si spomenuli

zaklína sa potichu Peter Steinhübel

 

keby im niekto pripomenul akcie

ako predaj šiestich ton nemeckého striebra so ziskom

dvanásť mega

a by sa posrali

 

lenže k husárskym kúskom z 90. rokov

už nemá nikto úctu

 

nikto už nemá k ničomu úctu

a nikto sa už na nič nepamätá

 

Duch Petra S. prezývaného Žaluď sa smutne otočí

a vráti sa nazad do vchodu bývalých mraziarní

trocha si oddýchnuť kým padne večer

a on sa pustí strašiť osamelé chodkyne

do podchodov Rozadolu

 

--

Každý večer chodil duch Petra S.

Prezývaného Žaluď

sypať rybie vnútornosti na miesto

 

kam sa po zásahu dum dum strelou

rozlial obsah jeho

vlastných čriev

 

lenže sklady napokon zatvorili

a mraziarenské boxy zmizli

a duch Petra S.

zostal sám

 

---

Pretože duchovia nemôžu za hranice mestskej časti

stal sa jediným kamarátom Petra Steinhübela duch Jána Duckého

 

ktorý leží s prestrelenou hlavou v jednom z vchodov na Bajzovej ulici

 

niekedy keď sa zotmie

vydá sa duch Petra S. na prechádzku

plachtí cez steny skladov

cez našu obývačku

a mnohé obývačky rodín na prahu tridsiatky

z ktorých si už nikto nespomenie

 

Líščími nivami až na Bajzovu

 

Servus Jano

povie duch Petra S.

a duch Jána Duckého mu otrávene kývne zo zeme

Steinhübel si prisadne

a vedú spolu tichý rozhovor

tlmený generačným rozdielom

 

vtedy sa duch Petra S. zadíva na nebo

a myslí na to aký bol osud nespravodlivý

 

on sa nudí s Duckým

a všetci ostatní

sa bavia v bare Fontána

 

----

Tesne pred Vianocami 99

sedela malá školáčka vo veľkej jedálni

jej šesťročné oči sledovali prvú vianočnú besiedku

 

keď sa po prázdninách vrátite

hovoril klaun

bude tu už nový rok

a s ním nové milénium

všetko bude lepšie a väčšie

a našej malej krajine sa povedie fantasticky

 

lenže klaun je dnes mŕtvy

a nič lepšie

nikdy neprišlo

 


3 názory

Silene
08. 11. 2020
Dát tip

Tichý rozhovor tlumený generačním rozdílem, výborně vystiženo. Ještě tak přeshraničně zakopnout o rozdvojenou Bajzovu ulici a závěr přeložit do simmelovštiny, i tak to bude fungovat. 


Luzz
07. 11. 2020
Dát tip

velmi podobný text/příběh by se dal napsat i s českými reáliemi/postavami... bavilo mě číst, hledat si.


Dales
07. 11. 2020
Dát tip

"Trh se zavést dá, morálka se zavést nedá."


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru