Keď ti láska zhrdzavie, keď vyhodíš ju do kúta,

tak zavládne tu bezprávie, tak príde mastná pokuta,

tak pusti si ju k telu, nech ťa môže stále v srdci hriať,

tak vezmi si ju celú, prvý, druhý, tretí, x-tý-krát.

Veď láska je tu pre teba, tak otvor bránu, spusti most,

tak nekrič, že mne netreba, veď lásky je pre všetkých dosť,

veď vieš, že dobro zvíťazí, aj keď to nejde bez boja

a že najväčší víťazi sú tí, čo sa lásky neboja.

Keď som chodil do školy, tak sníval sa mi zvláštny sen,

že láska vôbec nebolí, a že ja som asi presne ten,

čo všetkých ľudí ochráni a ukáže im správny smer,

čo vezme srdce do dlaní a zachová sa vždycky fér.

No prišla prvá bitka a s ňou prvá veľká panika,

že láska je tak plytká a tak hrozne rýchlo zaniká.

No našťastie ma stretla jedna dobrá žena s veľkým Žet

a dala mi kus svetla, aj keď povedala len pár viet.

Dnes o sebe viem všetko a o láske stále takmer nič

a vzor je pre mňa dedko a nie Kollár ani Matovič,

mám život dávno v krvi, aj keď nejdem celkom na doraz,

lásku si od vás vezmem prvý, druhý, tretí, x-tý raz.

No nenechám ju v skrini ani v ligotavej vitríne,

nie, nosím ju vždy v dlani s veľkou úctou a aj povinne,

nech keď sa pohnem z domu a vykročím niekam do sveta,

tak dám ju práve tomu, kto ju najviac odmieta.