Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Chute

06. 01. 2021
2
3
155
Autor
Bystroočko

 

Moje, tvoje, naše chute

V našej pamäti sa spájajú ľudia, udalosti a jedlá a udržujú naše spomienky so všetkými pocitmi, farbami a chuťami.

V mojom detstve chodievali detskí lekári do školy nielen deti očkovať, ale vykonávali aj celkovú prehliadku. Ku mne sa pripájal výrok "výživa slabšia". Pritom naši by mi zniesli aj modré z neba. Len na mňa sa nič neprilepilo. Dnes by som bola za hyperaktívne dieťa, vtedy neposedné. Čo však bola väčšina detí, ktoré sa preháňali po dvoroch a sídliskách.

Najradšej mám úplne jednoduché raňajky. Chlieb s maslom a kávu. Na prilepšenie niekedy na chlebík šípkový džem vlastnej výroby. Stará mama varievala na peci v plechovej kanvičke kombináciu melty a pravej kávy. Potom nám do jednej tretiny hrnčeka dala kávu a do plna doliala teplým mliekom. Na chuť tejto bielej kávy sa nezabúda.

Cez víkend som si dopriala originálnu varenú kávu. Varenú v džezve. Nie ako cez týždeň, v práci, zalievanú práškovú. Teraz si varenú kávu môžem dopriať každý deň.

S prázdninami na dedine a starou mamou sa mi spája vynikajúci králik na smotane s domácou knedľou a zo sladkého to boli nadýchané dolky a parené buchty.

Starý otec nás, deti, posielal kúpiť točenú klobásu a potom nám z nej odkrajoval a spoločne sme ju zjedli. Stal sa z toho rituál. A ešte sme chodili na čapované pivo do plechovej kanvičky alebo skleneného krčahu, ale to bol risk, do dedinského "kafehausu" pri stanici.

U svokrovcov som objavila úžasnú chuť marhuľových knedlí zo zemiakového cesta s opečenou strúhankou na masle s cukrom, ale obľubujem aj s tvarohom. U nás doma bola tradícia so slivkami a s makom.

Zemiakový šalát a kapor sú spojené s Vianocami. Ako dieťa som si myslela, že takéto jedlo sa nemá ani inokedy robiť. Akoby to bolo prekročenie zákona. Pre mňa bola katastrofa, že bývalý "nevedel" zabiť kapra. Dvakrát to ostalo na mne. Potom som prešla na rybie filé.

Rodičia  pokusom a omylom zistili ktoré jedlá nebudú musieť, do mňa a do brata, dotláčať varechou. Takže v sobotu bola často zeleninová polievka a druhé niečo sladké. Alebo niečo rýchlo pripraviteľné, lebo rodičia chodili do práce aj v sobotu. V nedeľu bývalo pečené kura na zelenine a ryža. K tomu nejaký kompót. Obľubovali sme hlavne broskyňový. Polievka hovädzia. Ak to boli rebrá, tak na večeru sa zjedli s horčicou a chrenom, ak to bolo iné hovädzie, tak cez týždeň sa skombinovalo s bravčovým bôčikom a bola fašírka so zemiakmi alebo s nejakým prívarkom. Prívarky nám nerobili problém, čo pre niektoré deti bol a je.

Keď sme cestovali vlakom k starým rodičom, tak sme mali prestup v Žiline. V staničnej hale som obdivovala farebné vitrážové okná. Neskôr vo vlastnej domácnosti som si dopriala dve tifany stolné lampy. Mali sme dosť času najesť sa v staničnej reštaurácii, čo bol pre mňa veľký zážitok. K jedlu som si najradšej objednávala dusenú pečeň s ryžou alebo ruské vajíčko.

Ešte by sa všeličo našlo, ale to by ste už nedočítali, lebo Pavlovov reflex :-)

Dobrú chuť k vašim spomienkam!                                                                                   5. 1. 2021


3 názory

Gora
07. 01. 2021
Dát tip

Díky za dovysvětlení.


Bystroočko
07. 01. 2021
Dát tip

Prívarok napríklad zo zelenej fazuľky, šošovicový, tekvicový. Obyčajne so smotanou a k tomu varené zemiaky a volské oko.


Gora
07. 01. 2021
Dát tip

Bystroočko, početla jsem si... také jsem dlouho věřila, že salát a ryba mohou být jen vánočním jídlem:-)

Co jsou "prívarky" - příloha? 

........

Mali sme dosť čaus - času


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru