Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

ROZPRÁVKA O KOMORE / POHÁDKA O KOMOŘE

25. 02. 2021
13
18
616
Autor
Incognit

Další DVOUDOMÁ BÁSEŇ ve dvou jazykových variantách.

ROZPRÁVKA O KOMORE

 

Kedysi dávno,

v dobách, keď sa fotografie

ešte rodili v temných komorách,

zvečnil som si ťa

ako sedíš na strome.

Zostala si tam čiernobielo sedieť

aj potom,

keď tvoje bledomodré oči,

čo mi vždy splývali s nebom a nezábudkami,

odleteli za sýkorkami a inými anjelmi,

do svetov odkiaľ padajú len hviezdy.

 

Sedíš tam stále

s jednou nohou pokrčenou,

s kolenom pod bradou,

s júnovým úsmevom v ktorom je cítiť

oblosť dozrievajúcich čerešní,

s vlasmi do ktorých sa slnko zaplietlo vždy tak mocne,

že nedokázalo zapadnúť ani keď prišiel jeho čas,

ani keď sme si obaja priali,

aby už konečne niekto zhasol svetlo,

lebo sme tušili, že sú veci,

ktoré sa sluší robiť v tme:

ako napríklad fotky

a pozorovanie padajúcich hviezd

a rozprávanie rozprávok  o krajinách,

čo za všetkými zaguľatenými horami

neukrývajú lejúci sa piesok,

ani vodu čo sa sype.

 

V jednej  tmavej komore môjho srdca

mám už dávno veľmi jasno.

Je v nej zamknutý deň

modrý ako tvoje oči,

voňajúci po čerešniach,

mäkký ako perie anjelov, sýkoriek

a perín, ktoré si stále pamätajú

všetky  rozprávky  našich starých čias.

 

Mám tam aj fotku, čo sa zrodila v tme

a na nej strom

a teba

a kúsok večnosti.

 

  

POHÁDKA O KOMOŘE

 

Kdysi dávno,

v dobách kdy se fotky rodily

pouze v temných komorách,

zvěčnil jsem si tě,

sedící na stromě.

Zůstalas tam černobíle sedět

i pak,

když tvé bleděmodré oči,

které si dodnes pletu s nebem a pomněnkami,

odlétly za skřivánky a jinými anděly,

do světů, odkud padají jen hvězdy.

 

Sedíš tam pořád

s levou nohou pokrčenou,

s kolenem pod bradou,

s červnovým úsměvem nasládlým po třešních,

s vlasy do nichž se slunce zapletlo pokaždé tak moc,

že nedovedlo zapadnout

ani když přišel jeho čas,

ani když už jsme si oba přáli,

aby už konečně někdo zhasl světlo,

neboť jsme tušili, že jsou věci,

které se mají dělat jen ve tmě:

jako třeba fotky

a pozorování padajících hvězd

a vyprávění pohádek o zemích,

co za všemi zaoblenými horami

neskrývají písek co se lije,

ani vodu co se sype.

 

V jedné tmavé komoře mého srdce

mám už dávno docela jasno.

Je v ní zamčený den

modrý jako tvé oči,

chutnající po třešních,

měkký jako peří andělů a skřivánků

a peřin, co si pořád pamatují

všechny pohádky dávných časů

 

Mám tam i fotku, co se zrodila ve tmě

a na ní strom

a tebe

a kousíček věčnosti.

 

 


18 názorů

Incognit
12. 03. 2021
Dát tip

Tej- Já ji měl tu svou aké v koupelně... a ještě dodnes mám dvě ukryté v hrudním koši.


Tej
12. 03. 2021
Dát tip

Jak mi tahle od tebe mohla uniknout? Můj táta dělával temnou komoru z koupelny a pak se tam na x hodin zavřel:) a mamka nadávala:).... fotografie vyvolávají krásné vzpomínky 


Marcela.K.
04. 03. 2021
Dát tip

...tip za něžnost ;-) a poprvé se mi líbí obě varianty stejně.


annnie
28. 02. 2021
Dát tip

Jako že mě to dost zasáhlo. Kdybych si troufla hodnotit, tak pro mě jedna z tvejch nejlepších... Díky a.


Incognit
28. 02. 2021
Dát tip

Díky za píseň! Moc potěšiula- kdysi dávno jsem ji černobíle slyšel z kazetového magnetofonu... Poněkud dostalo? 


annnie
28. 02. 2021
Dát tip

Tohle mě poněkud dostalo. Takže:

https://youtu.be/KisHhIRihMY

Díky. Tip a.


Incognit
26. 02. 2021
Dát tip blacksabbath

Blacksabath- černobílé a přitom tak barevné, že? Rozprávky našich starých čias... Dík za návštěvu.

P.S. Už mnoho krát se mi stalo, že jsem viděl v barvě pohádku, kterou jsem v dětství viděl v černobílé televizi a přitom jsem si ji pamatoval barevnější, než ve skutečnosti byla...


všetky  rozprávky  našich starých čias......černobílé!!!!......*/*************


Incognit
26. 02. 2021
Dát tip blacksabbath

KOČKODAN-. já měl moc rád ten moment kdy se na papiíru v červeném světle začaly objevovat  kontury a z nich se pak vylupovala tvář  a pak to bylo nutné v přesnou dobu zastavit.

Bylo to jako láskyplné znovutvoření světa.


Kočkodan
26. 02. 2021
Dát tip

 

Zdá se, ze te tenkrát trefil Amor presne na komoru.

Ale ani mne jako ctenáre tvoje dílko neminulo. (V mládí – ve svém vidoucím období – jsem vyvolal tisíce fotek.)


Incognit
26. 02. 2021
Dát tip

Vesuvanko, Alegno, bylo mi ctí a děkuji. 

Alegno v tomto případě bych řekl, že mně také více sedí ta slovenská. No ona i ta černobílá fotka je z doby kdy jsem žil a miloval na Slovensku.


Alegna
25. 02. 2021
Dát tip

Opět obdivuji, dnes mi více sedla slovenská verze***


vesuvanka
25. 02. 2021
Dát tip

Krásně napsané, TIP


Incognit
25. 02. 2021
Dát tip

Díky Andělko, i Dagmaram. Inu o nápady nouzi nemívám...


Dagmaram
25. 02. 2021
Dát tip

parádní, spousta nápadů, procítěné, možná maloulinko přetančené. Ale líbí.

Tip


Andělka1
25. 02. 2021
Dát tip

To musí být krásný den.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru