Hodiny v predsieni odbíjajú poludnie, po slnkom vybielenom chodníku

sa mihol tieň. Je to hotová záhada. Takže si ho zahliadol len kútikom oka

a ja mám teraz cez toto mystérium preniknúť? Je tu nejako podozrivo ticho,

ľudia akoby len čakali, kým ich niekto vyvolá. Alebo je to tak, ako vravíš:

„Jedného dňa sa ozve potlesk a fasády domov opäť ožijú.“ Niektorí asi dúfajú,

že práve oni si budú môcť vychutnať vytúžený sabatikal, ktorý im dodá

toľko potrebnú vzpruhu. Jedného z nich som odhalil, ale rýchlo sa mi stratil

za latkovými plotmi. Snahu ale treba oceniť. Dostali sme sa blízko,

ponárali sa do pracne skonštruovaných snehových závejov,

v ktorých čakali najrôznejšie benefity (finančné či sociálne).

Napokon teda možno povedať, že ide o jeden z mála príbehov

so šťastným koncom, v rámci ktorého boli antagonisti potrestaní,

resp. zbavení spôsobilosti za svoje činy. Netvrdím, že je to výhradne moja zásluha,

v tej rýchlosti som možno na niečo zabudol. Kým sa neobjaví druhý tieň,

sme v bezpečí. Plány na budúcnosť môžu bežať nezmeneným tempom.