ŠIBNUTÉ SLOVO

 

ŠIBNUTÉ SLOVO

 

        Zobrať dôchodcovi slovo je ako zobrať generálovi velenie. Moje slovo mi celú noc behalo v hlave a skladalo sa do pátosu národných, buditeľských slôh. Ráno ma zobudilo a vraj mám bežať von a hovoriť. Mal som po štrnásťdňovej karanténe ktorá ma unudila do mŕtva a tak som počúvol. Aby som pravdu povedal, už mi aj trochu hrabalo vo veži.

Na chodníku som stretol mestského poslanca za našu štvrť a hneď mu vravím:

„ Vysoké si bolo bralo

Čo sa Slovač čo sa stalo?

Hlboké si malo lesy

krása dolín kde si kde si?“

 

        Odbehol odo mňa ako od covidového psa a za chrbtom sa mi ozvalo: - Občan predložte občiansky preukaz.- Stáli tam dvaja policajti a v rukách mali bloky.

Vravím:

„ Mečom sťali odkaz otcov

matkám vzali mlieko obrov“

 

- Nás obri nezaujímajú, ale vy máte nesprávne nasadené ruško. Zaplatíte pokutu na mieste?-

- Páni už ste videli Sama Chalúpku ako recituje svoje verše s rúškom na hube?-

- Chalúpku sme ešte nechytili, ale vy to budete mať za sto euro.-

- Sama Chalúpku nemôžete chytiť. Zomrel pred stopäťdesiatimi rokmi. Bol to romantik. Napísal Mor ho!

- Ak nebude mať rúško, tak chytíme aj toho Morha!-

 

Vravím:

„ Vstane bedač v jedno šíku

zláme otroč

zboj a pýchu“

 

- Ani bedač nás nezaujíma. Tak čo bude?-

Vytiahol som zelenú. Veď čo? Za slovo treba vždy zaplatiť.

 

Vedľa paneláku som stretol susedu s psíkom. Pýtam sa: - Tak ako?-

- Áale na nič. Azorko ma šelest na srdiečku a veterinárke platím päťdesiat euro týždenne.-

- Kaká však pravidelne. Už nám zasral celý trávnik. Prečo po ňom nezbierate hovienka?-

Zagánila: - Čo si to dovoľujete? Čo ste žandár?-

 

- Nie ja som básnik.

Počúvajte:

„ Orly za nás vylietali

aby sme tu slovo mali“

 

Odbehla odo mňa ako od nakazeného. Tak mi treba. Aj môjmu pátosu.

 

---