PIESEŇ O ŽENE ČO BOLA V NEBI

V noci prišla ku mne poranená

Krásna žena celkom odhalená

Šepla ticho ja sa vôbec nehanbím

Len tam stála čierny tieň na ohambí

         Že má za sebou aj poslednú večeru

         Bola v nebi ale tam dnes neberú

         Tak ju za mňou dolu na zem poslali

         Že ma dávno pre jej lásku vybrali

Vraj má pre sebou možno len tri hodiny

Tak som odkryl rohy svojej periny

Vkĺzla ku mne prirodzená noblesa

Dotkla sa ma zobudila nebesá

Ležali sme tie hodiny v objatí

To nekúpiš za toto sa neplatí

Zmizla ticho ako pena z pohára

Oheň vo mne ešte nežne doháral

Ráno som vstal myslel, že som šibnutý

Na stole stál balík stuhou prepnutý

Na dne žiaril kameň krvou červený

Zlatý prsteň a päť božích znamení

Podnes blúdim zbieram, čo mi ostalo

Hľadám, túžim ďakujem aj za málo

Niekde čaká moja malá noblesa

Možno šepká zobudíme nebesá