Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 450 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Satira tvorby
datum / id30.04.2021 / 520004Vytisknout |
autorMatej Hrbolta
kategoriePovídkyDalší dílo autora
zobrazeno19x
počet tipů0
v oblíbených0x
Satira tvorby

Satira tvorby

 

Pani Matulová bola vdova. Žila v skromnom domčeku na okraji dediny a bola zamilovaná do suseda... Nie, nie, prečo by bola zamilovaná? Pozná ho už sto rokov, a zrazu sa zamiluje! To je blbosť. Takže: Začne si viac všímať svojho suseda. Nech sa volá, povedzme, Alojz. Však ako sa má volať taký starý somár? Dobre. Aj on je vdovec. A... To vyzerá podozrivo našroubované. Ona vdova, on vdovec, ťuťuli-muťuli a je svadba. A o čom to má akože byť? Nie, musí byť slobodný. A mladý, to je ono! Takže Matulová začne po ňom hádzať očkom. Striehne pri okne, kŕmi akože sýkorky, a keď Alojz vyjde von, vybehne aj ona a tvári sa, že niečo zabudla. Napríklad porýľovať záhradu.

 

Alojz je mladý zdatný chlap, má niečo po tridsiatke a je veľmi slušný. A je bez dlhov. Matulová preto... Kruci. Však keby bol taký borec, tak nemôže byť slobodný. Jedine, že by bol teplý. Hm, mám ho nechať teplého? A o čom to potom bude? Baba ho bude rok uháňať, až ho vtiahne do postele a tam sa ukáže, čo je zač. Tak... nech je aspoň neslušný, tak nejako – opilec, zlodej, vrah, čosi také. Nóó, to už si zadáva na poriadny konflikt!

Takže Matulová dosmúti za svojím manželom a vydá sa loviť na susedný dvor. Je ešte k svetu, má aj prsia, pravda už aké-také, a je štíhla. Houby! Staré baby s prsiami sú vždy tlsté. Tak takto: začne chudnúť. No jasne! A mladý si to všimne.

„Dobrý deň, suseda! Tak ako sa vám darí, takto sama? Tuším nie dobre, začínate chudnúť.“

 

Suseda Matulová sa oprie o plot, akoby bola do neho zamilovaná, ako do plota a povie:

„Ja cvičím. Chcem byť zase mladá.“

Nie, to musí byť inak. Suseda Matulová sa oprie a vzdychne, áno, vzdychne, musia tam byť hneď city, nie len nejaké „povie“. Takže vzdychne: „Ja chcem byť zase mladá...“

„Ale veď vy ste mladá!“ povie Alojz. Alebo tiež vzdychne. No, a potom už... počkať, koľko je toho? Tak málo? A mne už sa príbeh uzatvára. To nie je ani na minimálny rozsah do súťaže. Musím tam dať ešte nejaký konflikt.

„Ale veď vy nie ste až tak stará,“ vzdychne Alojz.

„Čoby som nebola. Viete, koľko mám rokov?“

Nemali by si radšej tykať? Keď už sú roky vedľa seba... Alebo nie, potykajú si až pri poháriku, áno, však on je opilec, to je dobrý nápad!

„Ó, pani Matulová, pani suseda, v živote som si nevšimol, že ste stará.“

„Vy lichotník jeden!“

 

No nie? Však každú babu vždy nakopne, keď jej povedia, že nie je ešte stará.

Matulová, napríklad Monika... to je dobré: Monika Matulová, také mi-mi-milučké! Monika mu teda ponúkne dve deci bieleho. A pozve ho k sebe. Vlastne baby väčšinou pozývajú na koláč. Také staré ešte vedia variť. No ale kto by jedol koláč? Suché, sladké, fuj! Ja to neznášam. Nech mu radšej naleje a je to vybavené!

„Však poďte, Alojzku, mám hen naliate,“ pozýva Matulová, ako Monika, svojho borca na dvor. Ten v pohode preskočí plot. Vidno ho pritom doďaleka... To asi nie je dobré. Však ho uvidia z ulice a klebety a ohováračky, celá dedina sa bude na tom baviť. Sotva pochovala jedného, už sa vláči za druhým! Ba ktovie, či starému nezahýbala a ten sa to dozvedel a klepla ho pepka? Nie, to by nikoho nezaujímalo.

Alojz preskočí plot práve vo chvíli, keď nikto nie je na ulici. Monika si všimne, že si natrhol gate o klinec. A ponúkne sa:

No jasne, gate natrhnuté, ona mu ich zašije, lebo vie aj šiť a ostane u nej na noc. Koľko je toho?

 

Málo. Došľaka, tak čo tam ešte dám? Sex tam nemôže byť, s tým by ma vyhodili. A ktovie, či by mal na ňu chuť, na takú starú fuchtlu. Hoci kvôli peniazom... A on je aj zlodej a opilec a lenivec. No ale keď tam nemôže byť ten sex, tak ako o čo by išlo Matulovej? O čo ide vlastne ženám?

Nejako sa mi to rozpadáva. Kde sme? Má natrhnutú riť. Čaká ho víno, radšej červené, to ako pre zamilovaných a idú si sadnúť do altánku.

„Viete, suseda, tak som rozmýšľal, než mi to zašijete, čo keby sme to my dvaja dali dokopy?“

 

Monika polichotená návrhom letí i s gaťami dnu a hodí sa do duchien a plače od šťastia. Nad hlavou má obraz panenky Márie. Síce... to nie je moc moderné. A nesedí on na záhrade v trenírkach?

Kruci, ako je to zložité písať poviedky! Furt sa tam čosi ondí, stále aby človek čosi uhládzal, no však nech mu ona dá zatiaľ svoju sukňu. Nie, to je blbé, radšej nohavice. Tak.

Nebudú mu malé? Nevadí, nenatiahne si ich celkom. Iba po trenky. Alebo radšej po slípy. A zatiaľ si dá toho vína. Ale kedy si potykajú?

„Tak, a je to!“ ponúka Monika Alojzovi gate. „Ja som inak Monika.“

Podáva mu ruku ponad stôl.

„Ja viem, však už tu bývam sto rokov.“

„Potykajme si,“ navrhne mu ona. Alebo radšej on jej.

Pobozkajú sa.

 

Nespadnú jemu náhodou gate? Bože, to je kravina! Ja to zahodím, fakt to zahodím! Má si dať radšej sukňu? Stoja v altánku na záhrade, medzi nimi vypité víno, on má sukňu, ona drží nohavice a bozkávajú sa. To nie je zaujímavé! Idem od znovu.

Pani Matulová práve pochovala manžela... Matulová je asi české meno. Musím ho zmeniť. Áno, ale... na dnes stačí. V robote si rozmyslím to meno.

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Pismak.cz 1997 – 2021, provozuje Dobrý spolek, pravidla Školy v přírodě Letní dětský tábor