Kňaz a obeta - úryvok

Úryvok pripravovanej novely nazvanej Kňaz a obeta. 

 

za gramatické chyby sa ospravedlňujem... ups

V mene matky i dcéry

i vagíny sedem bolestnej

Amen

 

 

Sedel som v bare a popíjal som piate pivo. Slnko zašlo a posledný zákazníci odchádzali spolu s priateľkami alebo priateľmi alebo psami alebo s vyčerpaním. Barmanka ma poprosila aby som odišiel. No kurva, však som zákazník a ešte som nedopil. Aj tak je chudinka škaredá. Keby mi dala ešte jedno pivo a bola trochu milšia, možno nemusí ísť sama domov. No na jej škodu, určite ju frajer podvádza. Všetci podvádzajú. To tak je s ľuďmi. Nemyslím si, že ľudia sú monogamní. Ale neveru netolerujem. Od svojej ženy.

 

Kde sú moje ženy?

 

Prvá, baletka, každí mi ju pojebal. Ale aj tak krásna žena. Kto vie, čo je s ňou teraz.

Druhá, feťáčka. Poslal som ju na liečenie a preto si začala hľadať iného. Ale už ma dieťa občas sa ozve, no na vzťah to nebolo a koniec koncov prsteň skončil v Dunaji. Teatro Tatro.

Tretia, žena môjho života, heh. Stále ju ľúbim. No žiaden kontakt a vraj mala svadbu.

Štvrtá, Ruska. Výnimočná žena. Sa mi ani neľúbila ale dostala ma potvora. Ženatá, tri deti. Noci sme trávili v jej aute alebo na hotelovej izbe. Ozaj, mal by som sa jej ozvať, ale načo.

 

„Poprosím Vás dopite,“ zakvákala žabka, „Už ste tu len vy.“

 

„Ja si dopijem, keď si dopijem. A vy slečna kedy končíte?“

 

Nepríjemný pohľad a asertívne zopakovanie požiadavky. Nemusela, veď som vtipný a šarmantný a nikoho neotravujem. Iba seba, týmto pivom.

Ruska mi povedala jednu vec, za ktorú si ju vážim. Že či tá žena môjho života ma neopustila po 4 rokoch len kvôli jednej veci.

 

„Veď ona, ťa prosila iba o jednu vec. Aby si prestal piť a bola by tvoja. Prečo si neprestal?“

 

Nemám odpoveď a po rokoch alkoholizmu, až teraz mi dochádza ako hlboko som sa dostal, no už je neskoro. Čo mí ostáva? Len to už nejak dobojovať. Tak isto ako táto to musí dobojovať so mnou. Mala sa lepšie učiť a nemusela sa trápiť s alkoholikmi ako som ja.

 

„Máte priateľa?“, vyšlo zo mňa, „alebo priateľku?“ Lesbizmus je zvláštny. Vždy ma rajcovalo baliť lezbu. Výzva. Všetky moje frajerky som niekomu prebral. James Bond, do piče ne? Prvú, môjmu bratrancovi, druhú môjmu najlepšiemu kamarátovi, tretiu nejakému trtkovi a štvrtú, ruskému zbohatlíkovi.

 

„Počuj, dnes nemám náladu, kamarátka mi stráži dieťa a teba tu tolerujem, lebo si tu posledný týždeň, každý deň.“ šokovala ma jej odpoveď. Hlavne nezostaň šokovaný, veď si chlap a čo ak je škaredá, je to žena a potrebuje v takejto chvíli porozumenie, veď koniec koncov všetci máme aspoň jednu ženu v živote, aj tí teplí a to je matka a všetci vieme, že každá matka obetovala veľa. Matka. Tak to som veru nečakal, že tebe niekto spravil dieťa. Určite nejaký agresívny magor.

 

„A čo otec? Prečo nie je s dieťaťom?“, pravdepodobne som prestrelil, ale ak tak niekedy zaťať do živého pomôže.

 

„Vieš, čo… už mi lezieš na nervy.“ vyzerala, že ma slzy na krajíčku od zúrivosti.

 

„Prepáčte slečna, nemienil som načať, citlivú tému,“ trochu som oľutoval svoju hru, „Prečo vás opustil? Ja mám veľa priateliek, ktoré ostali slobodné mamičky.“

 

Zostala na mňa pozerať s neveriacim úžasom a mne moje vnútornosti začali vysielať signál, že je čas odísť a neriešiť tak bežný problém súčasnosti, kde ľudia nepociťujú žiaden pocit viny vytváraný spoločnosťou.

 

„Myslím, že je na čase odísť,“ exol som pohár a odišiel na toaletu. Po piatich pivách mi pomerne často treba cikať. Zaplatené som mal.

Pri odchode stále sedela a pozerala na stoličku ako v tranze.

 

„Počuj, mrzí ma, že som sa choval ako idiot. Určite si skvelá matka,“ nedalo mi a predsa, stále mám džentlmenské spôsoby.

 

„Zomrel,“ sucho poznamenala.

 

„Prosím?“, vybehlo zo mňa i keď každá bunka v tele mi vravela „Utekaj a nikdy sa nevracaj!“

 

„Zomrel, otec môjho dieťaťa zomrel dva týždne pred pôrodom,“ uprela na mňa suché oči a mne došli slová.

 

„Počuj, ja naozaj,“ hľadal som slová v mojej slovnej banke ako účtovník pred auditom.

 

„Choď,“ a jej pohľad bol kľudný a chladný.

 

Chytil som kľučku a otočil sa na odchod. Nie je to môj problém. Zrazu som sa cítil triezvy. Vyšiel som na ulicu a chcel som zakričať no moje hrdlo bolo stuhnuté. Triaslo ma ako keby ma vytiahli z Dunaja uprostred zimy. Prečo mi to povedala? Veď som bol na odchode, tak či tak. Ja nepotrebujem takéto storky druhých ľudí. Chcela mi len naštrbiť ego? Šokovať ma, aby som čo najskôr odišiel? Možno len chcela na niekoho preniesť žiaľ.

 

„Utekaj!“

 

Ja nebudem utekať, veď nie som zbabelec. V tom som si uvedomil, že mám erekciu. Podobnú, akú som mal keď zomrela moja matka. To som mal erekciu tri dni v kuse.

 

Otočil som sa a otvoril som dvere do baru. Stále sedela a pozeral na prázdnu stoličku. Bez slov som sa na ňu díval a prišla mi neuveriteľne krásna a príťažlivá. Opätovala mi pohľad a bez slov sme na seba dívali.

 

Videla moju erekciu, keďže mám veľký penis.

 

„Choď domov,“ a usmiala sa.

 

„Pijem, lebo kamarát mi skočil do Dunaja.“, suchosť s akou som to povedal, ma prekvapila a vlastne aj samotný fakt, ktorý som vyslovil.

 

Jozef skočil do Dunaja pred pár rokmi a myslel som, že už je to za mnou. Možno samotný fakt, že aj ja som stratil niekoho v živote, vyjadril moju sústrasť.

 

Nikdy predtým som nemal sex so ženou bez aktu, bez bozku, bez dotyku, bez orgazmu. V tom okamihu sme to prežili obaja. Len sme na okamih pozerali jeden druhému do očí a ona len kývla na súhlas a ja som odišiel.

 

Po ceste domov som sa zastavil za smetiakom a onanoval som. A spolu s ejakulátom mi vyhŕkli slzy z očí, za všetky matky a dcéry a vagíny. Pocit trpkosti sa vytrácal a ľahkosť seba ľútosti sa postupne vracala späť.

---