Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 453 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Na Motívy je pracovný názov
datum / id13.06.2021 / 521364Vytisknout |
autorSidneckij
kategorieDramata, scénářeDalší dílo autora
témaKrimi
zobrazeno49x
počet tipů1
v oblíbených1x
Na Motívy je pracovný názov

Scéna 1.

Mŕtvy chlap, Ing. Imrich Krasko a asi kuchyňa. Nad ním stoja detektív 1 a detektív 2. Majú plášte hnedé a obaja majú klobúk. Obaja pijú kávu z umelohmotných pohárov a druhú ruku majú vo vrecku. Dávajú si na čas. Detektív 1 je starší a mierne senil. Detektív 2 je dosť nihilistický, ale nie som si celkom istý tým výrazom...

Detektív 1:

Tak sa na to pozrime... Čo to tu máme?

Detektív 2:

Vraždu.

Detektív 1:

Ty si nejaký múdry. Vy mladí ste vždy „múdry a pokojný“. Akoby ste zjedli všetok pokoj sveta... Ale časom zistíte o čom je život.

Detektív 2:

Tak snáď nespáchal samovraždu.  Jedine, že by si spôsobil... jeden... dva... tri... smrteľné strelné rany do hrudníka... z jedného alebo dvoch metrov...

Detektív 1:

Dobre. Takže vlastné zavinenie môžeme vylúčiť... hy-po-te-tic-ky.... Pracoval som na jednom prípade... a si počul o tom Číňanovi, ktorý si odsekol nohy, ruku a vyhodil sa von oknom...

Detektív 2 (chvíľu sa na neho díva):

Po smrti sa záhadným samo deštrukčným mechanizmom nechal odtiahnuť zo spálne do kuchyne a ktorý sa nielenže sám zničil, ale nechal po sebe všade krvavé stopy a pištoľ nechal ležať na stole....

Detektív 1:

Dobrééé, pán najmúdrejší, však raz doplatíš na svoju sebaistotu, každý doplatil... idem ešte po jednu kávu radšej... Dáš si?

Detektív 2:

Jasne šéfe...

Detektív 1:

(pocíti krátky ale celkom badateľný pocit trápnosti a zbytočnosti) Tak idem.

Detektív 2:

Dobre šéfe...

 

Detektív 1:

(odchádza) Títo mladý vôbec nevedia o čom je život...

Detektív 2:

(pre seba) O hovne...

Detektív 1:

Prosím?

Detektív 2:

(S úprimným úsmevom na šéfa) Nič šéfe, len nahlas uvažujem...

Detektív 1 odíde a detektív 2 si nasadí rukavičku aby sa mohol dotýkať okolia a obete.

Detektív 2:

Tak, čo to tu vlastne máme... Podliatina pod okom... Žeby došlo k zápasu. Nie... Nebránil sa a ani hánky nemá poškodené.... Hm... Výstrely nasledovali dosť rýchlo po sebe... Zle mierené... Na hrudník... Pravdepodobne išlo o... Srdce zasiahnuté nebolo, no smrť prišla pomerne rýchlo... hysterická snaha zbaviť sa tela a následná vyčerpanosť a rezignácia, pravdepodobne žena alebo nejaký teenager... Vrah je v šoku a keď si niečo nespraví sám, tak sa do 24 hodín prihlási na polícií... Ďalšia zbytočná vražda bez „vyššieho“ cieľa... Už ma to prestáva baviť... Stále to isté dookola... Sklamanie či urážka.... Drogy.... Alkohol... Babkin dôchodok... „láska“... To už všetci Raskolnikovia vymreli?

Mŕtvola:

Pán detektív?

Detektív 2:

Áno, pán...

Mŕtvola:

Krasko, Imrich Krasko... Inžinier.

Detektív 2:

Pán inžinier Krasko, ako vám môžem... hm... pomôcť?

Mŕtvola:

Povedzte mi, že sa jej nič nestane... 

Detektív 2:

Ak si nič nespraví, tak strávi mladosť vo väzení...

Mŕtvola:

To je prašť jak uhoď...

 

Detektív 2:

A stál ten mrd pomimo aspoň za to?

Mŕtvola:

Nemusíte byť taký impertinentný... (smutne)  Nechcel som jej ublížiť, vedel som, že keď sa to dozvie... viete, ona je citlivá duša a svojím spôsobom... som ju mal aj rád... keď ona ma tak veľmi milovala... je príjemné byť milovaný...

Detektív 2:

Svojím spôsobom ma to veľmi nezaujíma... a myslím, že to nemusí už trápiť ani vás... ako sa tak na vás dívam...

Mŕtvola:

 Moja žabka, snáď si nič nespravíš.

Detektív 2:

 Ale, ale nevyplakávajte mi tu pán inžinier, Vaša žabka vám pred... troma?

Mŕtvola:

Dva pol skôr si myslím (pozrie na mobil a podá ho detektívovi) to je tá SMSka, čo ma usvedčila.

Detektív 2:

Dva a pol hodinami urobila zopár dier do tela... Každý robí chyby, ale musíme vedieť kedy sa zastaviť... Mimochodom, ďakujem za veľmi dôležitú stopu...

Prichádza detektív 1 aj s dvoma kávami...

Detektív 1:

Počuj. Tak ma napadlo... Že ak teda zoberieme do úvahy, že to nie je samovražda...

Detektív 2: 

Áno šéfe?... Ďakujem za kávu... Pravdepodobne to bola jeho frajerka... Na zemi jeho telefón a otvorená SMS od nejakeho Lukáša ... Píše mu, že sa ho nevie dočkať a že jeho bruško je žhavé... (významný pohľad na seba) Ona ju našla, nasledovala hádka a v návale zlosti ho zastrelila. Aha tu je jej list na rozlúčku, celý zmáčaný. Pozrite... Krv a slzy...

Detektív 1 (odniekiaľ vytiahne koblihu a zapija nezaujate kávou):

Dojímavé. Takže buzerant!

Detektív 2:

Človek by jej aj odpustil...taká zrada... ale čo môžeme... zákon je zákon

Detektív 1:

Tak tak (kobliha)...(zamyslene) Tak si hovorím, že títo mladí nevedia o čom je život.

 

Detektív 2:

A o čom je život, šéfe?

Detektív 1:

(neprítomne) Čo?

(koniec scény, zatemnovacka)

 

Scéna 2.

Imro a Gaťka v kuchyni...Imro v trenírkach číta noviny a škrabe sa na gulách, je mu celkom jedno, či ho pritom Gaťka vidí alebo nie, môže si aj s pôžitkom prdnúť. Gaťka sa v gaťkách pohybuje po kuchyni, snaží sa upútať jeho pozornosť, no informácie v novinách evidentne nad ňou  v dôležitosti víťazia. Kedysi to bolo naopak a ona je z toho tak trochu nesvoja. Po niekoľkých pokusoch si rezignovane sadá a zapáli si cigu. 

Gaťka:

Dáš si niečo?

Imro:

Mhm, pivo by bodlo... (nedvíha oči od novín) 

Gaťka:

(prinesie mu pivo. Sadne si vedľa neho a môže sa k nemu, on si odpije, odgrgne a usmeje sa na ňu a našpúli pery, Gaťka naradostená, že upútala jeho pozornosť /naivne lebo to bolo skôr to pivo) Macík, neskočíme niekedy niekam?

Imro:

No... niekedy môžeš na mňa vyskočiť aj ty, nemusím byť stále na vrchu.

Gaťka:

Ty si ale sprostý... tak som to nemyslela (smeje sa, lebo si to predstaví) ale ináč, veď stačí povedať, ja som si myslela, že máš rád veci pod kontrolou  (chichi, začne ho štekliť a hľadkať, no on sa zase začítal medzičasom do novín a nevenuje jej pozornosť, ona sa teda vráti k pôvodnej skvelej téme)

Macíííík, myslela som niekedy tak spolu do kina alebo divadla.

Imro:

Divadlo mi ani nespomínaj. Minulý mesiac som tam bol s Al a mám dosť umenia na ďalších desať rokov.

Gaťka:

Tak, ale to si nebol so mnou... vieš ako by som ti tam robila zle?

Imro:

Hehe... tak to by som si nechal páčiť... Ale jedine do kina na niečo normálne. Ešte dávajú Iron mana?

Gaťka:

Ach, ty nemáš kúska citu pre kultivovanú zábavu. Ešte Že máš také krásne svalnaté ruky (omacáva mu bicepsy, no on jej veľa pozornosti nevenuje, tak opäť mení tému) A čo bolo na tom predstavení také hrozné?

Imro:

Už len ten názov, že Historky z manželského života... Nejaký Birgman Irgman, alebo Irmang Bermang?

Gaťka:

Ingmar bergman?

Imro:

No tak nejak.

Gaťka:

Ale veď to nemohlo byť také zlé...

Imro:

Hoo... to bolo to najhoršie. Som chcel odísť už po piatich minútach, ale Al...

Gaťka:

Akože, nemusíš stále spomínať svoju ženu, keď si so mnou...

Imro:

Sorry... No a celé to bolo o tom ako sa doma hádajú manželia a riešia úplné kokotiny. No akoby nestačilo, že to mám doma, ešte sa na to mám aj v divadle kukať? No môžem to osrať. Na čo, povedz mi načo to je dobré? A ľudia sa normálne na tom smiali... že hen, hehe, to je jak u nás doma. To si jak ty a to som jak ja... a potom... hehehe... aj my sa rozvedieme? Hehe... No des. Keď idem za kultúrou, chcem sa baviť. Chcem trápny americký humor, estetické výbuchy, kozaté modelky a nesmrtelného superhrdinu, ktorý vie byť ľudský... Chcem jednoduchý príbeh, ktorý sa nevlečie a nerozoberá filozoficko-morálne srajdy... keď mám plakať, tak len keď zomrie Simbov otec... Keď sa mám smiať tak na tom ako si batman prdne... keď mám mať otvorenú hubu, tak preto, lebo megan fox špúli zadok na nadupanej motorke... Chápeš ma?.... ešteže som v tom divadle zaspal.

Gaťka:

(rezignovane počúva a vytiahol svoju ešte stále účinnú zbraň – utešovanie typu „chudáčik môj, ty musíš takto trpieť kvôli nej, ja by som ti toto nikdy nespravila“ a zároveň výhodu mladého tela )

Ou... ty môj malý divadelný kritik, úplne ti rozumiem, muselo to byť hrozné. ... poď radšej do postele, ešte mám pol hodku čas potom musím utekať, mám rande s babami... (konečne ho gaťka zaujala a on púšťa noviny z rúk a oči má len pre jej tancujúce pozadie)

Imro:

Ale si hore...

 

Gaťka:

No dobre, ty moj batman... aspoň v niečom si rozumieme...

(Imro si prdne, dopije pivo a nasleduje ako zhypnotizovaný Gaťku do spálne)

Zatmievačka... 

 

Scéna 3.

Alegória a Dávid. Dávid je Alegórin najlepší kamarát. Je teplý a nihilistický. (viď. Pozn.)

Alegória:

Ty ma vôbec nepočúvaš!!!  

Dávid:

Prepáč, ale dnes fakt nemám náladu.

Alegória:

Inokedy máš kopu  duchaplných rád a tváriš sa akoby si zjedol všetku múdrosť sveta a teraz keď naozaj potrebujem poradiť, tak si ticho. (odmlčal sa a až teraz si všimne Dávidovho neprítomného pohľadu)

Čo sa stalo?

Dávid:

Ale nič, len ma už nebaví furt počúvať, jak všetci rozoberajú vzťahy. Problémy z jednej aj druhej strany. Všetci potrebujú utešiť, všetci potrebuju porozumieť, lebo to nenachádzajú u tých, o ktorých si myslia, že ich milujú.

Alegória:

Tebe sa čo stalo? Zomrela ti Fluffy?

Dávid:

Už ma nebaví robiť ženám ich najlepšiu kamošku. To kde ste vzali, že keď som teplý, že vám aj rozumiem.

Alegória:

Zlatko, nikto mi tak nerozumie ako ty. (objíme ho)

Dávid:

Ja hlavne rozumiem sebe a ostaných mám na háku, nech si robia čo chcú. No ľudia sú jak  postihnutí. Furt niečo musia riešiť. Nedokážu si sadnúť a povedať si: „Ježiš, jak je tu dobre.“ Furt im niečo vadí, niekam sa ponáhľajú, nedokážu obsedieť akoby ich furt niečo svrbelo, len sami nevedia kde a od druhých potom chcú aby ich poškrabal. Šak, dobre... mi povedz kde a ja ťa poškrabkám, len nechci aby som to hladal... Každý sa v niečom sklame a aby chudáčik náhodou netrpel povie si, že svet je na piču... krista.

Alegória:

Si sa rozišiel s Milanom?

Dávid:

Hej. Čurák prefetovaný. Nechápem, jak som s nim mohol existovať dva roky.

Alegória:

To mi je ľúto.

Dávid:

Ale hovno... jednoducho som si povedal dosť. Prispôsobiť sa je jedna vec a druhá stratiť rozum...

Alegória:

Váááážne... Chceš objať?

Dávid:

Ale ic do rici... Tak dobre, poď sem. (objatie)

Alegória:

Lepšie?

Dávid:

Čo ja viem, mne nebolo zle... ale hej lepšie.

Alegória:

(hlboko sa zamyslí, chvíľa ticha) Ja neviem... (Dávid na ňu pozrie) no fakt neviem, čo by som robila, keby sa Imro so mnou rozišiel. To si fakt neviem predstaviť. Akože lezie mi na nervy, to áno, vlastne nikto ma nedokáže tak vytočiť ako on. No fakt! Aj minule, ty kokos, to by som od seba fakt nečakala, že ten tanier hodím. (smiech)  To som si myslela, že len v zlých filmoch môže byť. No ale...a  to je fakt, že niekedy tých tanierov nie je dosť. Ale keby sa so mnou rozišiel....to fakt neviem čo by som robila. 

Dávid:

No čo by si robila? Došla by si sem a začala mi nakladať aký to je hajzel a ako ti je bez neho dobre. Otvorili by sme si fľašu a trochu sa pripili. Potom by si sa rozplakala a chcela mu vypisovať SMSky ako ti veľmi chýba a ako ho miluješ a nemôžeš bez neho žiť, to by som ti telefon vytrhol z ruky a vyhodil von oknom a to by si ma neznááááášalaaaa a chcela ma zabiť. Potom by si sa na mňa vrhla a chcela po mne sex, aby si zabudla na Imra... Ja by som ťa pravdepodobne odmietol, povedala by si mi, že som impotentný kokot a zaspala by si na gauči.

Alegória:

( s úsmevom) To som až taká hrozná? A myslíš, že by som sa k nemu vratila?

Dávid:

No minimálne by si sa to snažila uhrať na kamarátstvo... a on by súhlasil, lebo by mu chýbal sex.

 

Alegória:

Ty si idiot.

Dávid:

Možno som idiot, ale nie som idiot.

Alegória:

Ty, a prečo to nedáš na papier, tieto tvoje „múdre rady“.

Dávid:

A na čo? Myslíš, že ľudí zaujímajú takéto žvásty? Veď to by nemalo pointu. Si zober, všetky romány, filmy a divadelné predstavenie s podtitulom „zo života“ strácajú pointu hneď na začiatku. Celé to je len samé bla bla bla Milujem ťa ty špina blablabla Bože prečo? blablabla Láska... prosím... neumieraj...

Alegória:

No čo,  ľudia by sa aspoň zasmiali... 

Dávid:

Ani by nevedeli, že sa smejú len sami sebe...

Alegória:

Ty si totálny pesimista... asi z toho rozchodu... 

Dávid:

Ale prd. Práve naopak. Ja som optimista... 

Alegória:

Pche.

Dávid:

Hehe... šak počkaj... mi ešte vôbec nevieme o čom je život... teraz neviem, či sme to za tie dva milióny rokov zabudli alebo sme na to ešte neprišli.

Alegória:

Skôr si myslím, že sme chceli chceli ojebať jeden druhého a niekde sa to posralo.

Dávid:

Dobre, dosť bolo fekálií môžeme ísť spokojne spať, alebo začať nový deň...

(zatmievačka)




Scéna 4.

Alegoria a Imro v kuchyni, Imro sa vrátil od Gaťky, je spokojný, no nie príliš zhovorčivý, skôr možno až odmeraný ako v poslednom čase veľmi často. 

 

Imro:

(sedí za stolom a je polievku, ktorú mu priniesla Alegória)

Kde si bola?

Alegória:

U Dávida.

Imro:

Aj ste si zašukali? Nebolo tam prihorúco?

Alegória:

Ty nie si normálny. 

Imro:

A čo nemá penis? Veď zadok máš celkom sexy... hehehe. Mu môže byť jedno, či máš predu kozy alebo vtáka, ne?

Alegória:

Idiot.

Imro:

Láskavo ma neurážaj... si robím srandu, čo už nemáš vôbec zmysel pre humor?

Alegória:

Mne to ako sranda nepripadá.

Imro:

A jak sa mám s tebou baviť?

Alegória:

Veď normálne.....Furt rýpeš.

Imro:

To je ako? (teplošský prízvuk) Takto? Ako si sa mala zlatičko? Si bola s Davidkom na kávičke? Júúú to je super žužo prdelkovské? Môžeš mi prosím priniesť solničečku, lebo ta polievka je úplne bez chutičky... (jebne lyžičku do taniera)

Alegoria:

Ah... ano presne takto to mám rada. A ty si sa mal dnes ako, zlatíčko?

(zazvoní mobil)

Imro:

(pre seba tak aby to Alegória počula) Som mu hovoril, nech mi nevolá... (zdvihne a trošku teatralnejšie, lebo volá s Gaťkou a tvári sa, že s Lukášom... Poprípade gaťkin hlas z mikrofónu.)

No nazdar samec, čo jak sa máš, čo potrebuješ?

Gaťkin hlas

No ahoj, samec... si doma aj so ženou? Myslíš na mňa?

Imro:

Ale samozrejme, že na teba myslím, len teraz mám iný projekt rozrobený a na tu tvoju záhradu sa pozriem hneď ako toto dokončím.

Gaťkin hlas

O, ty zahradník, zahradka sa teší na tvoj pluh...

Imro:

Jasne, jasne. Skočíme na pivo a pokecáme. Čo ako sa ma žena a deti.

Gaťkin hlas

No moje bradavky sú totálne tvrdé a mušlička sa má smutne bez teba... Ale celá je vlhká keď ťa počuje. Dám ti ju k telefónu?

Imro:

Nemusíš, mi ju dávať k telefónu. Ty si blázon. Dobre, dobre sa mám, akurát si ma vyrušil pri večeri so ženou.

Gaťkin hlas

Tak ťa nebudem otravovať chrobáčik. Posielam pusku a keď zostaneš na večeru u mňa možeš ju zjesť z môjho bruška.

Imro:

Dobre môj krásny, tak sa niekedy ozvi v normalnejšom čase. Čaf, čaf...

Imro ide na záchod. Nechá si telefón na stole. Medzi tým mu príjde sms od Gaťky. Alegória si ju zo zaujimavosti prečíta. A niečo tam bude akože eroticke a na alegoriu. Zavolá naspäť a dvihne oná puča gaťka. „Vedela som, že to nevydržíš a zavoláš naspäť, Macko...“ zdesená Alegória mlčky položí. Ide si pre pištoľ a počká kým Imro dosere. 

Imro vyjde z WC a vidí Alegóriu s pištoľou v ruke. Neveriacky krúti hlavou. 

Imro:

Čo ti je, šibe ti?

 

Alegória:

Kto je Lukáš?

Imor:

(smiech) Ahá, tak takto je to. (zmena) Odlož tú vec, žabka. 

Alegória:

Kto je Lukáš? Ty si zo mňa robíš srandu, áno? Mám už plné zuby toho tvojho trápneho humoru. Kto je tá kurva? Takže ty šukáš nejakú špinavú...

Imro

Pozor na reči, drahá moja. 

Alegória

(tlačí ho do spálne)

Drž hubu, ty špina! Ty hajzel špinavý! Milujem ťa! Počuješ! Ja ťa milujem! ( je počuť len Imrov smiech a potom tri výstrely)

Imro, láska neumieraj!

 

Scéna 5.

BAbKA:

Tak ja sem čula najký výstrel. Predtým krik, tak sem vám hned volala, že mám vám zavolat keby nečo.... Vyte šak si pamatate jak tu teho Žaluda zabili.... a jeje pan inžinír, to vás tu odpravili.... No to už neni normálne toto.... a tej krevi čo tu je, kdo to bude upratovat, šak to nikdo takyto byt už ani nekupi... 

Detektiv:

Nebojte sa teta.... kupi... no icte už aj tak ste videli až moc... dakujeme za spolupracu.... ešte si vás zajtra zavolame na stanicu....

Babka:

Ja vím protokol... už sem bola... šak pamatate... minule jak teho čuraka.... či žaluda zastrelili.... ešče tam robi vladko? Jak sa ma?

Detektiv:

Vladko je na dôchodku teta už desat rokov... 

Babka:

Jaaaaaj... a vy jak sa máte...

Detektiv:

Detektiv no icte teta, mi tu mame robotu.......

prichádza detektív 1 aj s dvoma kávami...

Detektív 1:

Počuj. Tak ma napadlo... Že ak teda zoberieme do úvahy, že to nie je samovražda...

Detektív 2: 

Áno šéfe?... Ďakujem za kávu... Pravdepodobne to bola jeho frajerka... Na zemi je jeho telefón a otvorená SMS od nejakeho Lukáša ... Píše mu, že sa ho nevie dočkať a že jeho bruško je žhavé. (významný pohľad na seba) Ona ju našla, nasledovala hádka a v návale zlosti ho zastrelila. Aha tu je jej list na rozlúčku, celý zmáčaný. Pozrite... Krv a slzy...

Detektív 1 (odniekiaľ vytiahne koblihu a zapija nezaujate kávou):

Dojímavé. Takže buzerant!

Detektív 2:

Človek by jej aj odpustil...taká zrada... ale čo môžeme... zákon je zákon

Detektív 1:

Tak tak (kobliha)...(zamyslene) Tak si hovorím, že títo mladí nevedia o čom je život.

Detektív 2:

A o čom je život, šéfe?

Detektív 1:

(neprítomne) Čo? Na ktorom sme to vlastne poschodí?

Detektív 2:

Siedmom?

Detektív 1:

Hej?... Lebo na balkóne na siedmom stála nejaká žena...

Detektív 2:

Že som si to nevšimol...

 

Scéna 6.

To je vlastne len žena na stoličke akože stojí na balkóne a tvári sa že skočí a detektív 2 ju presviedča aby neskočila...

Alegória

Môj život skončil spolu s tvojím. Láska moja jediná! Veď ty si za nič nemohol, to tá špina hnusná, ju som mala zabiť, nie teba! Toto je koniec! Nemám pre koho žiť. 

Detektív

Slečna, počujete ma? Veď to nemôže byť až také zlé. 

Alegória

Čo vy o tom môžete vedieť, vy ani netušíte, čo som spravila. 

Detektív

(začudovaný pohľad do javiska, že akože to fakt??)

Aha, a čo také strašné ste spravila?

Alegória

Zabila som ho, ja som ho zabila. Týmito rukami tu a teraz. Budem pykať v pekle. Zaslúžim si smrť. Veď bez neho stratil môj život zmysel. Čo budem robiť? 

Detektív

Drahá moja, na svete sa stávajú aj horšie veci a ľudia za to ešte neskáču z okna. 

Alegória

Toto je balkón

Detektív

Pardon, nevšimol som si . Poďte dole, nejak to dáme do poriadku. 

Alegória

Ako môžeme dať do poriadku mŕtvolu? Určite ju nedokážete oživiť, ako tak na Vás pozerám. 

Detektív

Oživiť nie, ale možno Vám viem ponúknuť skvelú kávu. 

(podáva jej kávu)

Alegória

Hm....(berie kávu do rúk, odpíja a vypľúva ju) Fuj, tá je hnusná. Poďte, uvarím Vám lepšiu. (Zabudne na svoj pôvodný plán a ako správna gazdinka začína prehľadávať skrinky, zbadá Detektíva 1) nepite tu brečku, spravím aj vám?

Detektív 1:

(nechápavo pozerá na Detektíva 2, potom na Al) Áno, rád slečna. 

Alegória

A čo vy tu vlastne robíte?

Detektív 2

My sme detektívi a vyšetrujeme vraždu. 

 

Alegória

Panebože, to ale máte nebezpečnú prácu, však?

Detektív 2

(trochu sa nafúkne) No, ako sa to vezme. 

Alegória

Nebuďte skromný. 

Detektív 2

Mhm, tá káva je skvelá, môžem poprosiť ešte jednu kocku cukru?

Alegória

(prináša kocku cukru a zvodne mu ju hodí do kávy) Ste síce detektív, ale celkom milý detektív.

Detektív

(pozerá jej do očí) Ste síce vrahyňa, ale celkom milá vrahyňa. 

Detektív 1:

(práve dopil kávu a precitol) Slečna pôjdete s nami...

Alegória:

Áno, a kam?

Detektív 1:

(Ju odvádza a niečo si mrmle) Títo mladí vôbec nevedia o čom je život.

Detektív 2:

Ako jednoducho dokážeme povedať veci, ktoré nechceme. Ako jednoducho dokážeme stlačiť spúšť. Tak jednoducho, že si to ani nedokážete predstaviť...

 Až keď niečo také spravíte. Zrazu máte pocit, že ste len kostra človeka, ktorá niečo automaticky vykonala, že nič nie je také ako sa zdalo byť. Že už vy nikdy nebudete taký ako ste boli predtým. Krok do vzduchoprázdna, z ktorého nie je cesty späť.

Tak zbohom smutný byt smutných ľudí, ktorí nevedia o čom je život. A konajú podľa svojej prirodzenosti a svedomia, tak ako boli stvorení a vychovaní . Ešte, že sme tu mi, ktorí dohliadajú na pravidlá. Pravidlá, čo by tu bolo, keby pravidlá neboli? Asi ten istý bodrel, ale ja by som nebol platený za to čo robím. Ježiš, jak je tu dobre.... (dopije kávu a pozrie na téglik)... By ma zaujímalo, odkiaľ tu kávu z automatu po každé donesie... A stále chutí rovnako... na hovno... ešteže som sa platonicky zamiloval... tiež si viem vyhrať... no, čo nevieme dňa ani hodiny... ale pri svojej práci si to vážne nemôžem dovoliť.

 

KONIEC

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

15.06.2021 22:51:371 tipů dát kritice tipSidneckij

Vďaka :)

14.06.2021 08:46:24dát kritice tipannnie

Parádní. Jsi fakt dobrej. Tip!!! a.



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Pismak.cz 1997 – 2021, provozuje Dobrý spolek, pravidla Školy v přírodě Letní dětský tábor