Dozvuky

„Vieš, uvedomila som si, že ťa už nie využívam, ale zneužívam. Že toho máš už vyše hlavy,“ začína mama.

„Prosím? To si z čoho usúdila? Myslela som, že si mala včera pekný deň. Taká som bola spokojná, ako všetko vyšlo, ešte aj počasie a ty takto.“

„Áno. Včera som u vás na nič nemyslela, tak mi bolo dobre. Ani na diagnózu. Dialýzu. To deň predtým som bola taká smutná. Keď sa do toho zamontoval aj ten Julo. Mala som pocit, že už ma máš plné zuby, že máš so mnou len starosti.“

„Dala som ti to nejakým spôsobom najavo? Nie som si toho vedomá.“

„Nie. Nič také si nepovedala. Len som to tak vycítila.“

Keby si ma nevyprovokovala tým – ja doprovod nepotrebujem, sestrička! Bola by som reagovala inak. Nerob si starosti, mamula, niečo vymyslím a zapojila by som všetky deti, vynechala brata, ako obvykle. Vtedy by si nemala zlé pocity. Dochádza mi, kde som urobila „chybu“.

„Mami, vieš, že nemám auto a musím vodiť Petru do roboty a z roboty. Čo je v mojich silách, urobím pre teba ochotne. Som rada, že Monka mohla prísť a všetko sme zvládli. Tak už, prosím ťa, mysli len na to pekné a zabudni na zlé pocity.“

„Ja viem, že si ma rozmaznala, mohla som si zavolať sama taxík a neobťažovať ťa s tým.“

„Ja by som ťa samu ísť nenechala, s rozkvapkanými očami vidíš ešte menej ako obvykle. Nechajme to už.“

„Chcela by som vyhrešiť aj Miša. Ale nemôžem.“

„Prečo?“

„On sa tak nepekne vyjadruje o Julovi. Až devastujúco.“ Dehonestujúco.

Mami, pochop to! U nich v rodine je chlap chlapom. On nechápe, že Julo je nepoužiteľný. Má vodičák, bojí sa jazdiť. Všade ho vozí Renátka, s Filipom musí na kontroly tiež chodiť ona. Pritom chodí do roboty a on je doma. Mohol by s ním ísť pešo alebo autobusom. Nemusela by vymeškávať z roboty. Filipovi dohováraš, že nič doma nepomáha, to tatino, keď mal toľko rokov, čo ty... Ale aký má Filip vzor? Zoberie si z rodiny len to, že mamina so sestrou vygruntujú byt, keď oni dvaja sú v nedeľu u teba, aby ich to nevyrušovalo.“

„Vy ste na neho všetci takí... Veď on je šikovný. Postavil si byt. Postavili mu ho. Kúpil si auto. Na ktorom ho vozí manželka. V záhradke čo si porobil! Všelijaké vynálezy. Vyvýšené záhony. Veď hej. Baví ho to. Ale keď máš problém so záchodom, s batériou, so zástrčkou, voláš mne, lebo...Je vzdelaný, ščítaný, on minule Filipovi vysvetľoval aj kde vzniká sopeľ, aká chemická reakcia tam vzniká, že prechádza cez nosohltan. Myslela som na to, keď som večer umývala riad. Po celom dni som bola taká unavená –nakúpiť, navariť, postarať sa o Haňu, o Petru, keď Monka bola s tebou. Keby som študovala internet, nenarobila by som sa. Vedela by som, ako vzniká sopeľ! Až som sa pritom nahlas rozosmiala. Chodila by som si s tebou zahrať v nedeľu scrabble a rozprávala ti o dokumentárnych filmoch.“

„Ja viem, mami. Lenže Mišo to vidí z tej praktickej stránky. Iva ti kúpila kosačku, že potom pokosí bárgdo. Ona pokosila, Julovi všetko vysvetlila a on ti povedal, že sa nových a veľkých strojov bojí. Povedal to pred Filipom. Nečuduj sa, že sa Mišo smial.“

„Neni on taký zlý, ako si vy myslíte.“

Buď rada, že nevieš všetko. Aký postoj zaujal, keď si bola v nemocnici. Jeho dobré rady –veď jej nemusíš volať každý deň, tak jej nedvíhaj, nekupuj jej, čo si zmyslí...

***

„Tým chalanom celkom nemám čo zajtra ponúknuť.“

„Tak zlyhala objednávka. Ja som ti kúpila všetko, čo si chcela, aj navyše.“

„Julkovi uvarím puding, Filip nelúbi, tomu dám čokoládu, čo sme dostali na Pavla od nejakého Krála, ani neviem, ktorý to je. Filip už minule hovoril, že zjedol celý balík plátkového syra, či stihnem do nedele kúpiť a nestihla som.“

„Mami, Filip si myslí, že ty chodíš ešte nakupovať?“

„Hádam áno. Šak niekedy aj idem. Len nesmie byť zima, ani teplo. Boleli ma nohy.“