Chute

„Takú hroznú chuť som dostala na rožek! Volala som Betke, či nepôjdete do obchodu. Katka jej práve doniesla nákup, aj dva rožky, tak mi jeden doniesla. Hneď som si ho omaslovila a celý zjedla!“ jasá mama.

„Na rožok??? Vždy si hovorila, že chlieb ti nič nenahradí. Keď vám na dialýze prestali dávať chlebík, bola si nešťastná. Čo si sa nafrflala na tie bagety a žemle. Prekvapila si ma.“

„Ja som frflala na bagety?“

„Nepamätáš si? Rozdávala si ich Jarkovi, Julovi, Filipovi a kŕmila nimi vtákov z balkóna.“

„Ja som kŕmila vtákov?“ To už je celkom urazená.

„Nevadí, mami, nevracajme sa k tomu. Ja len vysvetľujem, prečo mi nenapadlo kúpiť ti obyčajné pečivo. Len sladké.“

***

„Vidíš, Julko mi to uznal. Aj jemu sa stáva, že niečo, čo celé roky neľúbil, mu zrazu zachutí.“

Lenže on to povie Renátke a tá mu kúpi. Ja by som mala veštiť z krištáľovej gule.